Vo svojom blogu na sme.sk som sa už venoval nezákonnému postupu v kontexte tzv. „hlavného architekta“ a stanovísk hlavného architekta. Činnosť komisie (ktorej názov je výsledkom len kreativity poslancov obecného zastupiteľstva, komisia tak môže byť stavebná, pre výstavbu a pod.) je však tiež často zdrojom nezákonnosti a veľmi atraktívnym korupčným prostredím.
Z hľadiska Ústavy Slovenskej republiky obec má len dva orgány, a to sú starosta (v meste primátor) a obecné zastupiteľstvo. Podľa Zákona o obecnom zriadení si obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať ako SVOJE poradné orgány jednotlivé komisie. Teda inak povedané, ak obecné zastupiteľstvo má rokovať o nejakom probléme, môže si vyžiadať stanovisko svojho „zboru poradcov“ v podobe komisie. V prípade stavebného práva je opodstatnenosť takejto komisie redukovaná len na vyjadrenia k prijímaniu územného plánu a jeho zmien a doplnkov, potenciálne k prijímaniu VZN, týkajúcich sa tzv. zelenej infraštruktúry (resp. verejnej zelene a jej ochrany). To je zároveň aj jediný okruh vzťahov, o ktorých v rámci stavebného práva môže rozhodovať samotné obecné zastupiteľstvo.
Ani zastupiteľstvo, ani komisia (ktorá je navyše v podriadenom postavení aj voči zastupiteľstvu) nemôže vstupovať do existujúcich konaní stavebného úradu. Dôvodov je hneď niekoľko. Tým najdôležitejším dôvodom je skutočnosť, že činnosť stavebného úradu je VÝKONOM PRENESENEJ ŠTÁTNEJ SPRÁVY a činnosť obecného zastupiteľstva je VÝKONOM SAMOSPRÁVY. Štátna správa je vykonávaná len na základe zákona a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 Ústavy). Stavebný úrad sa tak musí riadiť predovšetkým Zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov.
Potom sú tu samozrejme parciálne dôvody. Nadriadeným orgánom a teda aj orgánom dozoru pre stavebný úrad (obec) je Okresný úrad v sídle kraja a orgán prokuratúry, nie orgán samosprávy. Nazerať do spisu, robiť si z neho výpisky a podobne, môžu účastníci konania, orgány dozoru a dotknuté orgány, ktorým ale nie je orgán zastupiteľstva.
Ale hlavne, stavebný úrad obec nemá žiadny priestor venovať sa uzneseniu komisie, keďže táto nemá žiadne relevantné postavenie (je len orgánom zastupiteľstva!) a ani zastupiteľstvo ako také nemá právomoc vstupovať do správnych konaní. Je potrebné uviesť, že podľa stavebného zákona obec, ak je stavebným úradom, nie je ani v pozícii dotknutého orgánu. Ku vzťahu obecného zastupiteľstva a starostu (obecného úradu) už dnes existuje obrovské množstvo judikátov, protestov prokurátora a stanovísk orgánov dozoru.
Záverom je možné skonštatovať, že stavebné úrady by nemali akceptovať uznesenia komisií a zastupiteľstva v rámci existujúcich správnych konaní a komisie a zastupiteľstvo by sa mali zdržať takých konaní, ktorými by vstupovalo do preneseného výkonu štátnej správy v rámci stavebného úradu.
Otázka je, čo robiť, ak sa takáto svojvôľa komisie obecného zastupiteľstva vyskytne v praxi. Prvá možnosť je podať podnet na Okresný úrad v sídle kraja, ktorý je nadriadený. Rovnako legitímne je podať podnet na prokuratúru, aby preverila takýto postup a vydala upozornenie. V konečnom dôsledku, keďže ide i mimoriadne atraktívne prostredie z hľadiska korupcie a poslanec obecného zastupiteľstva je verejný činiteľ, je možné podať aj podnet z podozrenia na spáchanie trestného činu.
V každom prípade, v rámci záruk právneho štátu a zásady zákonnosti konania, nie je možné tolerovať zásahy do nestrannosti správnych konaní, vedených stavebným úradom.
