Už v minulosti som spomínal, že si celkom slušne platím jednu službu. Je ňou polícia. Za pár mesiacov sa udiali dve veci, ktoré hovoria jasnou rečou. Najprv to bola samovražda otca a syna, ktorí boli novodobí otroci, potom krvavá augustová tragédia v Devínskej Novej Vsi. Rodina, ktorá sa stala obeťou strelca, bola v minulosti označená za zdroj napätia, nehovoriac o tom, že na rôznych diskusných fórach ju označili dokonca za moderných otrokárov. Nie som policajt, a teda nie je mojou úlohou skúmať, či je to pravda, alebo nie. Fakt je však ten, že TV Markíza už pred piatimi rokmi uverejnila reportáž, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že spomínaná rodina je vysoko problémová – svedčili o tom aj podpisy všetkých zúfalých susedov.
V reči zákona išlo o rad priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Áno, išlo iba o priestupky. Akoby sme zabudli na to, že konkrétna osoba je páchateľom tohto priestupku, ale na druhej strane stojí niekto druhý, a tým je poškodený. Jednalo sa o priestupky, kde sa vážnym spôsobom zasahovalo do pokojného života občanov. Tí boli atakovaní verbálne, alebo drobnými násilnosťami. Ich psychika trpela. Trpela rok, dva roky, možno každodenne. Obeť tohto priestupkového teroru vidí, že sila štátu jej nepomáha. A potom príde zlom – a potoky krvi.
Slovenská legislatíva podceňuje priestupky. Aj keď samotné nemajú vážne následky, v priamom rade sa ich sekundárnym následok môže stať udalosť, akou sme boli svedkami v bratislavskej mestskej časti. Podceňovanie tohto protiprávneho konania bolo jedným z dôvodov, prečo strelec neuniesol dlhodobý tlak a situáciu riešil skratovo. Nie zmena zákona o zbraniach, ale tvrdé postihy za priestupky, či možnosť monitorovať priestupkovú činnosť aj informačno-technickými prostriedkami policajného zboru sú cestami, ako zamedziť opakovaniu podobných udalostí.
Obávam sa, že priveľká pozornosť sa sústredí na páchateľa tohto hrozného činu a nie na stav, ktorý predchádzal jeho konaniu. Ak štát nebude veľmi vážne brať výstražné signály v podobe opakujúcich sa priestupkov najmä v občianskom spolunažívaní, vytvára ideálny priestor pre vendettu a chaos. V prípadoch, ak sa intenzívne opakuje drobný teror, je nutná zmena legislatívy a otvorenie diskusie o nových možnostiach pre políciu, resp. súdy.
Zopakujem to, čo som už spomínal na príklade. Vybraná osoba je denno-denne napádaná inou osobou a ponižovaná najúchylnejšími metódami (príklad Galanty, kde otrokári nútili svoje obete chodiť nahé po dedine a nikto si to nevšimol). Jednotlivo tieto skutky nemajú pred zákonom veľkú váhu. Je to, akoby vám niekto vynadal, dal facku, a podobne. Škoda jednotlivých skutkov je nízka, pokuta nasleduje pokutu, tie sú nevymožiteľné, lebo páchatelia sú sociálne slabší. A teror pokračuje.
Nebudem hodnotiť, kto zlyhal a kedy, keď teoretický rámec je zle nastavený. Sila štátu sa musí prejaviť aj pri drobnej kriminalite, inak občan nikdy nebude mať pocit, že je chránený a že službu, ktorú platí, aj využíva.
