Vráťme sa však k spomínanej problematike verejného obstarávania. Vládny program okrem iného definuje, že sa zruší možnosť vylúčiť ponuku zo súťaže pre „formálne“ nedostatky alebo neobvykle nízku cenu. Čo to znamená v praxi? Formálnou náležitosťou ponuky je napr. aj výpis z registra trestov. Po novom teda pôjdem do súťaže, nepredložím výpis, pričom ma z nej nemôžu vylúčiť. Ej, to bude hoja ďunďa pre všetkých spoluobčanov, ktorých výpis z registra trestov je svojim rozsahom impozantnejší ako kniha anatómie človeka.
Ešte väčšiu neznalosť však preukázali experti vládnej koalície pri otázke tzv. neobvykle nízkej ceny. Vysvetlím. Podnikateľ podniká za účelom dosiahnutia zisku. Zisk je základným znakom podnikania. V praxi sa môže stať, že sa vyhlási verejná súťaž na toaletný papier. Najlacnejšie ho môžu vyrobiť v EÚ napr. za jedno euro. Ak chcem dosiahnuť zisk, výrobné náklady potrebujem navýšiť, toaletný papier teda potrebujem predať minimálne za jedno euro a desať centov. Slovenská prax je však taká, že do súťaže sa prihlási podnikateľ, ktorý ponúkne päťdesiat centov. Absolútne nereálnu cenu. Vyhrá súťaž a následne dodatkami bude stupňovať cenu až na dve eurá (čísla uvádzam len ako príklad). Keďže ani európska, ani slovenská legislatíva nepozná legálnu definíciu neobvykle nízkej ceny, dnesa sa už ani nevyskytuje prípad vylúčenia takejto ponuky. Ak si zamestnanci napr. VÚC majú čím utierať zadky, budú akceptovať dodatkovanie. A toto je problém verejných súťaží. Slovenský právny poriadok potrebuje jasnú definíciu dumpingu pri verejnom obstarávaní a legálny blok na špekulatívne dumpingové ponuky, ktoré sa ošetria dodatkami.
Téze, zrušíme možnosť vylúčenia neobvykle nízkej ceny svedčí o tom, že ju napísal „expert“ bez minima znalostí o problematike.
