Slovenská republika je právny štát. V tomto by mali platiť zákony a o ich dodržiavaní by mali rozhodovať orgány štátu. Mimo iné aj preto lebo nesú zodpovednosť a to aj trestnoprávnu. Mimovládny sektor spolu s tlačou je tu na to aby dopĺňal mozaiku spoločnosti o názory mimo politického spektra .Oba tieto subjekty nenesú žiadnu zodpovednosť. A názory môžu mať odborné, ale aj vystrelené z brucha. V demokratickej spoločnosti je dôležité čo je a nie je zákonné . Ak sa vyskytuje v spoločnosti jav ( napríklad klientelizmus) , ktorý hodnotí spoločnosť ( napr. aj mimovládky) ako negatívny treba prijať zákon aby bol príslušne sankcionovaný. Pocitová demokracia kde na základe pocitov zväčša bez akejkoľvek zodpovednosti padajú hlavy je začiatkom diktatúry nevolených t.j zástupcov tretieho sektora a tlače. Taký mediálne- tretosektorový sovietsky zväz.
Na tlačovke s Mikulášom Dzurindom ako mantra padali slovne spojenia od novinárov , „ ale mimovládky majú takýto názor....“ Mimovládky povedali, že to bolo netransparentné“ . Dzurinda správne povedal , Mikloš sa poradil, ale rozhodol sám , lebo nie Wienk, ale on je minister vrátane trestnej zodpovednosti.
Aj ja mám pochybnosti či v tejto kauze išlo o kamaratschaft , alebo skutočný výber . Ale len fakt , že člen vládnej strany vyhral súťaž je pre mňa málo. Názor mimovládiek ma zaújma ako názor vrátnika na úrade vlády . V tejto veci sú pre mňa dve skutočnosti nespochybniteľné:
a.) Nikto zo štátnych autorít ( UVO, OČTK , GP) nepovedal , že bol porušený zákon
b.) Iveta Radičová dokázala, že je len moderátorkou rokovaní vlády , keďže ak má dôkazy o porušený zákon mala podať trestné oznámenie na Mikloša a v ten moment ho odvolať , ale reči , že odstúpi ak... sú už skôr námetom pre humoristov ako niečím čo sa dá vážne brať . Len je dosť zlé ak predsedu vlády sa dá brať len v humornej rovine....
