Súčasťou tejto témy je budovanie samosprávnej „zelenej infraštruktúry“ v rámci miest a obcí. Zelená infraštruktúra však nie je len časť politiky modernej samosprávy je aj dôležitý verejný záujem.
Prvá otázka, na ktorú chcem v tomto blogu odpovedať, je prečo je dôležité vidieť v zelenej infraštruktúre dôležitý verejný záujem. Verejný záujem je pojem správneho a ústavného práva, ktorý zaraďujeme do kategórie neurčitých pojmov a jeho obsahom je spoločné dobro komunity, obce, štátu. Tento záujem nemusí byť rovno kladivom na súkromné legitímne záujmy, ale má tú silu, aby sa v prípade konfliktu vedel presadiť aj napriek rozporu so záujmom jednotlivca. Okrem toho je v našej legislatíve definovaný ako základná povinnosť orgánov verejnej správy a verejných funkcionárov.
Tieto dva rozmery verejného záujmu sú mimoriadne dôležité aj v „zelenej“ oblasti. Zelená infraštruktúra je organické prepojenie zelených pásiem (parkov, sídliskovej zelene, cestnej zelene a inej...) v meste (obci) so zeleňou mimo obce. Týmto prepojením sa vytvára ucelený systém ekologickej stability, vzájomne prepojený s jednou praktickou, dôležitou vlastnosťou a tou je klimaticky pozitívny efekt ochladzovania miest a zlepšenie kvality ovzdušia a životného prostredia obyvateľstva. Estetický rozmer pritom nie je rovnako zanedbateľný.
Z hľadiska samosprávy súčasná legislatíva je „vajatavá“ k potrebe zelenej infraštruktúry. A to napriek tomu, že ochrana životného prostredia je dôležitou, ústavnou, objektívnou hodnotou a ako taká je verejným záujmom, teda povinnosťou orgánov verejnej správy. Pravda tu už chýba ucelený zákonný návod ako ju realizovať v praxi. Preto zdá sa, že činnosť samospráv vykonáva lennutnébez toho, aby budovala ucelený systém - verejnú zeleň spôsobom, ktorý vytvára vzájomné prepojené, organické a živé celky s preferenciou klimaticky odolných rastlinných druhov.
A to je druhá otázka na ktorú sa chcem zamerať, a síce aké reálne možnosti ma samospráva v tejto problematike? Kompetencie a pôsobnosť samosprávy je v tejto oblasti veľká a je aj podľa Zákona o obecnom zriadení jej základnou povinnosťou. Predovšetkým obec má silný nástroj v podobe územného plánu, ktorý sám o sebe je verejným záujmom a ktorého súčasťou môže byť požiadavka na vytváranie zelených plôch v rámci stavebnej činnosti. V susednej Českej republike napríklad mesto Brno začalo financovať budovanie zelenej infraštruktúry aj v podobe ekonomickej podpory budovania zelených striech. Teda povinnosť danú v územnom pláne spolufinancuje, lebo správne chápe tento problém nie len ako súkromnú vec, ale ako verejný záujem. Bohužiaľ Slovensko sa k nemeckým a rakúskym (a v prípade Brna aj českým) štandardom ani len nepribližuje a systém zelených miest a infraštruktúry, aký je známy napríklad v Singapure, je zatiaľ v našej samospráve utopistickou predstavou.
Obecná samospráva má okrem územného plánu aj ďalší nástroj budovania zelenej infraštruktúry vo forme všeobecne záväzného nariadenia o verejnej zeleni v ktorom môže jednak upraviť svoj zámer (domácu úlohu pre obec) vzájomne prepájať verejnú zeleň tak, aby tvorila jeden organický celok mesta a okolitého prostredia, a jednak môže vytvárať dôležitý prvok v podobe občianskej (komunitnej) participácie na tomto cieli. Všeobecne platí, že len aktivita mesta nemôže vytvoriť pozitívny výsledok, ale je potrebné pri každom verejnom záujme zapojiť čo najširšie verejnosť, všeobecne záväznými nariadeniami a rôznymi daňovými úľavami motivovať podnikateľov, aby sa dobrovoľné budovanie zelenej infraštruktúry v meste oplatilo komerčným subjektom aj ekonomicky. Táto metóda ekonomického pôsobenia samosprávy pri realizácii verejného záujmu na zelenej infraštruktúre sa môže prejaviť napríklad už v podobe zmienených zelených striech, alebo pri vytváraní zelených plôch ich vzájomným prepojením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach definoval zelenú povinnosť ako jednu z primárnych úloh štátu a verejnej moci takého charakteru, že vyznieva ako kategorický ústavný imperatív. Ako som predostrel možností na realizáciu tohto nového typu infraštruktúry je viacero od vlastnej politiky a ekonomickej aktivity mesta, cez upravenie formou VZN a územného plánu až po podporu komunitnej činnosti na tomto úseku a motivácie podnikateľského prostredia. Otázka je, prečo napriek zrejmej a zrozumiteľnej legislatívnej požiadavke a verejnému záujmu na budovaní zelenej infraštruktúry musíme byť na Slovensku svedkom pravého opaku, a to je záchrana posledných zbytkov zelených plôch v rámci miest a obcí a ich katastrálnych území?
