Splnil sa mi tak dávny sen, ktorý som mal odkedy som sa dozvedel, že taká možnosť existuje – stráviť noc v najvyššie položenom apartmáne v našich končinách, ktorý sa nachádza práve na Lomničáku.
Prvý krát som bol na Lomnickom štíte asi ako 4 ročný, pamätám si to len veľmi hmlisto. Druhý krát som bol hore v roku 1990 s otcom, na to už mám spomienok oveľa viac. Tento tretí pobyt ale patrí do kategórie výnimočných a pamätať si ho budem určite navždy.
Tatry milujem, viažu sa k nim moje nespočetné spomienky od útleho detstva. Bol to už spomínaný výlet na Lomničák keď som mal 4 roky, liečenie v Smokovci, ktoré som si odkrútil ako 5 ročný, alebo mnohé túry v Tatrách, ktoré sme absolvovali s našim úžasným Apkom a bratrancami. Ani neviem koľko krát som bol ako dieťa na Štrbskom plese, na Popradskom plese, Symbolickom cintoríne, na Hrebienku, Bilíkovej, Zamkovského chate, alebo v Malej Studenej doline. Koľko krát sme sa ako deti sánkovali z Hrebienka do Smokovca, počas pobytov na podnikovej chate môjho otca. Letný pobyt v EuroCampe v Tatranskej Lomnici počas Turistického zrazu mládeže v roku 1989. Neskôr som mal Tatry ako nádhernú kulisu počas 4 rokov na strednej škole v Kežmarku. Až teraz, keď tieto riadky píšem, som si uvedomil, ako veľmi som s Tatrami zviazaný už vyše 40 rokov. Ale nie o tom som chcel...
Nešlo mi ani tak o tú noc, veď spať môže človek de facto kdekoľvek. Chcel som si Tatry vychutnať. To je asi to pravé slovo. Chcel som byť tam hore, vidieť odtiaľ všetko, čo mi počasie dovolí. Chcel som vidieť západ Slnka, tešil som sa na noc a túžil som vidieť východ Slnka. Chcel som si toto miesto na chvíľu, na jeden večer, noc a ráno ukradnúť takmer len pre seba.
Podarilo sa, bolo to skutočne výnimočné, nádherné a neopísateľné. Navyše som tam bol s manželkou, s človekom ktorý mi je už roky oporou, s človekom s ktorým chcem zostarnúť. Čo viac som si mohol priať? Nič. Bolo to dokonalé.
Ako sa tam dostať? Relatívne jednoducho. Existuje komerčný produkt, Noc na Lomnickom štíte. Oficiálne asi iná možnosť neexistuje. Horolezec nie som, pre SAV nepracujem ja ani manželka. Takže sme si zaplatili jednu noc. Poslednou prekážkou môže byť počasie. To je holý fakt, hore si počasie robí čo chce a žije vlastným životom. V tom sme mali obrovské, obrovské šťastie. Hore sme sa vyviezli lanovkou o 13:20 a ve(i)deli sme, že ideme do mrakov. Na Skalnatom plese bolo ešte celkom pekne a smerom dole bolo vidieť krásne do diaľky, Lomničák však bol celý v mrakoch. Nezúfali sme, meteogram SHMÚ veštil, že po 18:00 sa oblačnosť rozplynie a že do rána nasledujúceho dňa bude jasno. Tak aj bolo, po našom príchode hore začali padať krúpy, potom začalo liať, potom začalo husto snežiť, do toho sa spustila búrka. Blesk 3x trafil zábradlie, vyrazilo ističe, spustil sa generátor, lanovka nepremávala. My sme si vrtochy počasia a búrku užívali v apartmáne, z okna sa to krásne pozorovalo. Meteogram sa ale nemýlil, počasie sa umúdrilo, obloha vyjasnila, poslední turisti boli bezpečne prepravení dolu a my sme tam osameli. Fantázia.
Hneď sme sa obliekli a vyšli prvý krát von. Čas do podávania večere sme strávili vonku a kochali sa tou nádherou.
Po výbornej večeri sme opäť stáli vonku a vychutnávali sme si západ Slnka. Príroda nám pripravila nádherné divadlo, kulisy sa menili každú sekundu. Uznajte.
Neskôr, po dezerte a dobrej fľaške vínka, sme mohli nakuknúť do pracoviska Astronomického ústavu SAV, ktoré sa nachádza v kupole Observatória na Lomnickom štíte. Milý pracovník nám ukázal teleskopy v kupole a laikom zrozumiteľne opísal zariadenia koronografov, pomocou ktorých skúmajú slnečnú korónu. Pracovisko Astronomického ústavu SAV pre výskum slnečnej koróny na Lomnickom štíte, je jedno z iba 5 takýchto pracovísk na svete. Fascinujúce.
Nakoniec sme sa vybrali opäť von, pozorovať nočnú oblohu. Keďže Mesiac svietil a bolo jasno, viditeľnosť bola výborná. Deň nemohol končiť lepšie.
Pokus o nočné foto oblohy, nájdete Veľký voz? Malá pomôcka - je pekne vidieť Alcor aj Mizar.
Budíček sme mali na štvrtú ráno, nakoľko Slnko vychádzalo o 4:25. To sme už opäť stáli vonku a napriek naozaj skorej rannej hodine, sme sa tešili ako malé deti a o únave nebolo ani reči. Krásne ranné zore bolo iba predkrm k tomu najkrajšiemu východu Slnka, aký som kedy videl. Vždy ma zaskočí, aké je to rýchle. Najprv len malý záblesk a potom sa rýchlo a nezadržateľne vynorí naša najbližšia hviezda. Nádherné, ale veľmi rýchle.
O piatej sme si išli na dve hodinky pospať. Potom sme ešte využili krásne počasie a nafotili niekoľko záberov Tatier. O pol deviatej sme dali Lomnickému štítu vale a prvou lanovkou sme sa zviezli dolu na Skalnaté pleso na raňajky. To už bol Lomničák behom pár minút opäť celý v oblakoch a my sme ďakovali a ďakujeme prozreteľnosti a všetkým čo na nás mysleli, že sme mali také obrovské šťastie.
Ďakujem Vám Tatry, ďakujem Ti Lomnický štít, ďakujem Ti Katka J
Toto nie je reklamný článok, všetky výdavky spojené s pobytom na Lomnickom štíte sme si hradili sami.
