Chytala ma hrôza z toho, koľko času a nervov stratím rôznymi behačkami na matrike, Úrade práce, Sociálnej poisťovni, Miestnom úrade a zdravotnej poisťovni. Priamo úmerne blížiacemu sa termínu pôrodu, som trávil viac času na rôznych mamičkovských fórach, kde boli rady čo, ako a kde vybaviť a čo k tomu potrebujem. Aké však potom bolo moje prekvapenie, keď som na petržalskej matrike dostal rodný list behom dvoch minút a nebolo tam ani nohy!
Super, hovorím si. A teraz to začne. Na nete som si našiel tlačivá na Príspevok pri narodení dieťaťa a Prídavok na dieťa, vyplnil som ich, narobil kópie rodného listu. Kúpil som si časopis na čítanie, zobral fľašu s vodou, jabĺčko. V duchu som si ešte hovoril, že v Pezinku, bohatom to meste, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny veľa spoluobčanov asi nebude. Ruky sa mi potili, keď som napochodoval do tej sivej budovy. Našiel som poschodie, na ktorom sídli odbor Sociálnych vecí a rodiny, našiel som tabuľu, kde boli rozpísané čísla kancelárií a mená referentiek, pod ktoré patria ľudia podľa abecedy. Ako tak študujem, že kam to presne a do ktorých dverí mám ísť, ide okolo mňa nejaká pani.
„Čo potrebujete?" pýta sa.
„Narodil sa mi syn a tak som prišiel vybaviť príspevky", vravím.
„Poďte so mnou."
Neuveriteľné, hovorím si. Z toľkých písmeniek v abecede, ma na tej chodbe stretlo práve to moje písmenko. Vošli sme do kancelárie, slušne som pozdravil ďalšie dve písmenká. Moje písmenko si sadlo, opýtalo si podklady, niečo som podpísal a bolo to! Plus mi dala ďalšie tlačivo, ktoré budeme potrebovať o mesiac neskôr, ukázala čo, kde a kto má potvrdiť a riekla:
„Prosím Vás pán Písecký, potom s tým prídete, ale počas stránkových dní. Dnes je totiž štvrtok, nestránkový deň."
