Ešte jedno prosím!

kde sa nedá porozprávať pretože nepočuť vlastného slova. Nemám rád podniky kde je nafajčené a zlé vetranie, aj po pol hodinke smrdím ako tchor, vlasy, šaty, o zdraví nehovoriac. Nemám rád podniky, kde je návšteva WC spojená s brodením a čľapotom pri chôdzi. Nemám rád podniky, kde na obsluhu čakám dlhšie ako tri minúty. Nemám rád podniky kde je pivo pod čiaru a ešte aj po dopití tretieho čašníkovi nieje jasné, že som prišiel na pivo a nie vysedieť zlatú žilu čakaním, kedy konečne donesie ďalšie a je schopný opýtať sa „prosím?“ Nemám rád podniky, kde hodinu pred záverečnou počujem: „posledná objednávka“ a všade okolo sú už dvihnuté stoličky. Do týchto podnikov sa už nevraciam a pri odchode to je aj vidieť, na sprepitnom.Mám rád podniky, kde sa dá kľudne posedieť a porozprávať. Mám podniky, kde aj keď sa síce fajčí, dá sa to vydržať. Mám rád keď si sadnem na čistú misu a je tam papier. Mám rád keď dostanem to, za čo si zaplatím a po druhom pivku pred sebou tretie bez toho aby som musel mávať ako v prvej triede. Rád sa dobre najem za rozumnú cenu. Rád si občas dlhšie posedím. Do týchto podnikov sa vraciam rád a pri odchode to je aj vidieť, na sprepitnom.Poznám viac tých prvých ako druhých. Som až tak náročný zákazník? Alebo je väčšina ľudí, ktorí majú radšej to prvé? Alebo sú menej nároční? Alebo je nám jedno kde a za čo platíme?Nemusí sa vždy jednať o pivo, o princíp by však mohlo ísť, nie?