Kauza rozdeľovania europeňazí určených na výskum a vývoj na Slovensku postupne nadobúda svojim charakterom známe prípady „nástenkového tendra“ a „predaja horúceho vzduchu“. Pritom ide o veľké európske peniaze, približne dvakrát 300 miliónov €. V rozvinutých krajinách sa peniaze na výskum a vývoj rozdeľujú podľa kvality výskumných skupín. Spomeniem tu ako ilustráciu aspoň jeden prípad.
V Nemecku pred okolo 10 rokmi spravili vážne politické rozhodnutie – Federálna a krajinské vlády sa rozhodli podporiť iniciatívu za excelentný výskum na univerzitách sumou okolo 500 miliónov € ročne, počas desiatich rokov.
Najúspešnejšie univerzity v Spolkovej republike Nemecko (SRN) sa totiž umiestňujú v rôznych svetových tabuľkách okolo 30 – 50 miesta, pričom sa najviac hodnotí špičkový výskum (je to podobné ako pri iných univerzitách v Európe). To je určite dobré. Nemecká Excellence Initiative má priblížiť univerzity v SRN k špičkovým univerzitám v USA, Oxfordu a Cambridgeu v Británii a ETH v Zürichu, ktoré sa umiestňujú spravidla v prvej desiatke. Na vyhodnotenie experimentu je ešte priskoro, napriek tomu iniciátori požiadali skupinu expertov o analýzu doterajších výsledkov. Podľa expertov by reforma univerzítného výskumu mala obsahovať: diferenciáciu univerzít (so zvýšením dôrazu na to, v čom sú najúspešnejšie), zlepšenie správy (governance) univerzít s dosiahnutím rovnováhy medzi kompetentnosťou vyššieho manažmentu a tvorivou slobodou pracovníkov, rozumné počty študentov, mechanizmy umožňujúce pritiahnuť na university či fakultu najtalentovanejších maturantov aj zo zahraničia, rozumné zaťaženie učiteľov, ktoré umožňuje spojenie vyučovania a výskumu.
Ako kľúčový prvok je ale adekvátne a trvalé financovanie. Podľa expertov je financovanie nemeckých univerzít stále slabé v porovnaní so špičkovými zahraničnými univerzitami. Keby bola celková suma (500 miliónov € ročne ) pridelená jedinej nemeckej univerzite dostala by túto univerzitu na úroveň rozpočtu akú má Univerzita Michigan v USA alebo ETH Zürich. Ale celá suma sa rozdeľuje medzi 44 univerzít v SRN. Experti odporúčajú, aby po skončení prvej etapy v rokoch 2006 – 2017 projekt pokračoval s nezmenšeným financovaním a aby boli podporené najmä projekty iniciované samotnými vysokými školami. Podľa nich dnes, v informačne poprepájanom svete, nemá zmysel snažiť sa o to, aby v každej univerzite boli všetky oblasti výskumu špičkové, dôležitejšie je, aby aspoň niektoré boli naozaj špičkové. Podrobnejšie informácie sú v práci “Z histórie vzdelávania” na webe na adrese www.davinci.fmph.uniba/~pisut1/.
U nás máme špičkové skupiny okrem univerzít aj v Slovenskej Akadémii Vied a niekoľko výborných skupín pracuje aj v aplikovanom výskume na rôznych ústavoch – aj tieto by mali európske prostriedky získať. Ale, počet ľudí v skupinách, ktoré u nás robia naozaj kvalitný výskum je len asi 10% zo všetkých pracovníkov. A to vedie k problému, pretože aj tí, čo kvalitný výskum nerobia, by prostriedky chceli. A chceli by zrejme aj tí, ktorí sa podieľajú na rozdeľovaní.
Prečo je u nás tak ťažké rozdeľovať prostriedky podľa kvality? Prispelo k tomu niekoľko vecí. Prvá: špičkové výskumné skupiny nemajú “politické” čí “odborové” zastúpenie. Rektori, dekani, riaditelia ústavov a pod. zastupujú celé inštitúcie, nielen 10% pracovníkov, ktorí robia kvalitný výskum. Druhá: vláda a ministerstvá, prípadne organizácie priamo riadené ministerstvami, majú monopol na rozhodnutia o rozdelovaní prostriedkov. Toto umožňuje rozhodovanie na základe straníckych rozhodnutí.
Odporúčam zriadiť Asociáciu špičkových skupín, pričom každá skupina zostane súčasťou svojho pôvodného pracoviska (university, ústavu SAV, súkromného či iného ústavu). Asociácia bude mať svoje volené orgány, ktoré budú rozhodovať v záujme členov Asociácie. Rovnako odporúčam vytvoriť nezávislú organizáciu pre podporu výskumu. Organizácia bude využívať príspevky zo štátneho rozpočtu a nezávislá bude v tom, že rozhodovať o podpore určitého výskumu bude len na základe uznesení svojich volených orgánov. U nás to môže snáď vyzerať nezvyklo, ale takto funguje nemecká Forschungsgemeinschaft (Spoločnosť pre podporu výskumu), ktorá financuje aj iniciatívu pre zlepšenie výskumu na univerzitách, alebo britské HEFCE (Higher Education Funding Council of England – Rada pre financovanie vysokých škôl v Anglii), ktoré financuje anglický výskum podľa kvality.
Odporúčam tiež aby súčasný projekt financovania výskumu a vývoja z európskych prostriedkov bol po dohode s Európskou komisiou (EK) pozastavený a aby sa v ňom pokračovalo až keď vzniknú riadiace štruktúry, ktoré budú podstatne odolnejšie voči korupcii, ako tie súčasné.
Ján Pišút, autor je vysokoškolský učiteľ
