Rádio flesh.1.čásť.
Klopanie na dvere ma vyrušilo z podriemkavania. Viem sekretárku som to tak naučil. Musíte pochopiť som riaditeľ rádia Flesh. Vlastne som jeho majoritný vlastní a teda aj jeho konateľ. Na to aby všetko fungovalo tak jak má mi nestačí pomaly ani 24 hodín. Preto si zdriemnem kedykoľvek a kdekoľvek ak je to vôbec možné. Ináč by sa to zvládnuť nedalo a konkurencia nespí.
,, Betka. Poď ďalej." Čerstvá vôňa raňajšej kávy, ktorú mi každé ráno nesie spolu s tým čo nás dnes čaká.,, Čo mi nesieš za správy? Položila predo mňa kávu. S pôžitkom vtiahnem vôňu Brazílie do seba. Samba, futbal, Rio de Janiero. Škoda. Upršana Blava. Realita a hlas Betky.
,, Už vás čakajú z reklamnej agentúry. Objednali sme ich na dnes. Majú pripravený návrh reklamy pre naše rádio. „
,, No fajn tak ich pošli ku mne. Uvidíme čo pripravili naši kreatívci."
,, A čo vaša káva?"
,, Tu si vypijem počas prezentácie, tej ich reklamy." v rádiu som ako doma. Moja kancelária mi je ako obývačka. Tak prečo meniť svoje zvyky a prostredie na sterilný objekt v ktorom sa ani jedná strana necíti dobre. Ľudia netúžia po sterilite ale po pokoji domova. To sa snažím vytvoriť aj tu v rádiu. Ak nepracujete ako rodina, je to iba zlepenec niečoho čo nemôže vydržať po kope dlho. Ale pozor. Dôveruj a preveruj. Hlavne nepripúšťaj si k telu nikoho okrem svojej manželky.
,, Tak ich pošlem k vám. Dobre?"
,, Jasné Betka bez obáv." Privrela dvere na kancelárii. O chvíľu nimi prešli dvaja mladíci s reklamnej agentúri. Podali sme si ruky na pozdrav.
,, Tak páni. Ukážte čo ste mi pripravili za prekvápko." Sú mladý, nechcem im narúšať ich kruhy. Nechám ich nech sa vyjadria.
,, Tak tu to máme. Na projektore beží reklamný film. Hlas muža sa rozlieha po stenách a ja ako skúsený poslucháč sa snažím ponoriť do jeho deja.
Každé ráno zamávam z okna auta svojej rodinke, keď odchádzam do práce alebo na služobnú cestu. Čo chvíľa ostanem v aute sám. Zapnem rádio Flesh, svojho spoločníka na cestách. On mi prvý povie, kde sú aké nástrahy. Obchádzka cesty, havária, policajná kontrola, kde sa tvoria kolóny áut. Nastane strih a ďalšia sekvencia, pracovná činnosť. Porada, technické výkresy, podpisovanie dokumentov. Ďalší strih, cesta domov. Znova podobné nástrahy na cestách s ktorými sa stretávam každý deň. Nakoniec šťastne a bez nehody prichádzam pred náš dom. Na balkóne ma už čaká moja rodina. Vchádzam s autom do garáže. Vypnem motor a svetielkujúci panel rádia Flesh pohladím rukou. Nakoniec prichádza slogan. AJ ŤAŽŠIE DNÍ BUDÚ ĽAHŠIE S RÁDIOM FLESH. Projektor zhasol. Ticho a tmu preťalo zažaté svetlo v miestnosti. Obaja mladíci čakajú na to ako sa k tomu vyjadrím. Odo mňa záleží ich džob. A ja závisím od poslucháčov. Nakoniec prehovorím.
,,Treba si uvedomiť páni, že rádio vysiela každý deň nonstop. Každý deň rádio žije napojené na životodarnú tekutinu zvanú poslucháči. Preto dajme ľuďom to čo chcú počuť. Je ekonomická kríza a preto som vás požiadal aby ste vytvorili slogan, ktorý sa dá použiť aj v televízii aj v rádiu či printe. Myslím si, že sa vám to celkom slušne podarilo. Je to uveriteľné, reálne ale napadla má jedná maličkosť. Lepšie povedané veta. Ťažšie dni budú ľahšie s rádiom Flesh. Uznajte. To mi pripadá ako z pohrebu. Skúste mi tam zakomponovať napríklad S RÁDIOM FLESH, JAZDÍTE VŽDY BEZPEČNE."
Obaja mladíci sa na seba pozreli. Myslím, že súhlasia.
,, To by šlo. Pôvodne sme chceli niečo podobné no nemalo to gule. Náš návrh sa nám videl vhodný v globále, ale keď chcete tak vám zakomponujeme to čo ste navrhli."
,, No výborne. Tak sa do toho dajte a prineste mi to za tri dni znovu, ale pozor." Dvihol som prst.,, prídu aj moji spolúsediaci minoritný vlastníci, takže si to neposerte u nich. Môžu byť menej zhovievavejší voči vám.
,, Myslíme si, že budete spokojný, takže o tri dni." Rozlúčili sme sa znovu naším európskym podaním rúk. Káva chladne. Ešte sa dá piť a tak ju srkám do seba pomaly ako sa len dá. Vdychujem jej vôňu znovu Brazília, samba, futbal , Rio de Janeiro. Bože kedy som bol naposledy na futbale? Pred pol rokom tuším. Aj by som šiel, futbal mám rád. Ta naša horská liga sa však nedá pozerať. Kopnú niekoho do nohy, hneď sa zvalí na zem, maser ho postrieka zázračnou živou vodou a beží ďalej. Jak srna. Zväz invalidov hrá pomaly lepšie.
,, Admin." no do riti, to len Rado môže byť. Jediný spoluvlastník ktorého sa chcem zbaviť. strašne rád by rozhodoval o všetkom. Chyba krásy. Vidí len peniaze a skáče do všetkého čomu nerozumie.
,, Rado." Viac krát som ti jasne hovoril, že do mojej kancelárie majú vstup len cez moju sekretárku všetci. A keď poviem všetci tak aj ty. Je ti to jasné?
,, Keby som bol ja šéfom tak je to tu úplne ináč. Načo tu boli tí reklamný agenti? Zase chceš vyhadzovať naše prachy do luftu?
,, Upokoj sa Rado. O tri dni ste všetci vlastníci pozvaný na poradu a tam vám bude predvedená prezentácia našej novej reklamy.
,, Načo reklama. Veď sme druhý najpočúvanejší."
,, A prvý si ty. Uvedom si, že konkurencia nespí to za prvé. Za druhé aspoň raz za polrok musíme oživiť naším poslucháčom mozgové bunky novým sloganom. Ani ty nenosíš stále tie isté topánky a nevrav mi, že sa ti nezodrali alebo nevyšli z módy.
,, O tri dni ti to na porade zrátame. Čo je na tom zlé, že chcem len svoje prachy?" Rado je znovu vo svojej raži, keď neberie ohľad na nič okolo seba.
,, No fajn, ale aj z dlhmi. Stále by si len bral. Uvedom si, že rádio síce momentálne prináša zisk, ale splácame aj hypotéku. Rádio sa odkupovalo za určitý finančný balík a ten treba banke pomaly aj splácať. Ináč tu bude také finančné saldo, že všetci tu potom môžeme spraviť tak akurát salto." Stále stojím za svojim stolom. Naučil som sa Radovi nedôverovať. Našťastie viem čo naň platí. Argumenty o dlhoch ktoré máme. Viem, že čaká na chvíľu, kedy banke splatíme poslednú splátku. Potrvá to pekných pár rokov a ja dúfam, že vtedy už budem dávno močiť svoje nohy v lavóre, niekde v horách v drevenom zrube.
,, Okej. Ako vždy máš pravdu." Skrotol. Zložil sa na stoličku. Tak to znovu naň zabralo. Musím sa usmiať aspoň v duchu."
,, Kedy bude vlastne tá prezentácia reklamy?" to je dôkaz toho, že v amoku si nedokáže nič zapamätať.
,, O tri dni. Štvrtok o 9 hodine ráno tu u mňa v kancelárii. Ešte niečo?" dávam mu najavo, že sa ho chcem zbaviť.
,, Dobre. Budem tu to si píš. „ snaží sa byť tvrdý. Ja len dúfam, že vekom predsa len zmäkne. Postavil sa a bez pozdravu odišiel. Opäť sa ukázala jeho tvrdohlavosť a za každú cenu ukázať aký je tvrdý. Len čo vytrčil päty z kancelárie, vystriedala ho Betka. Mala zo sebou tácku pre moju dopitú šálku kávy. Naložila si ju na ňu. Ako tak stála otočená chrbtom ku mne si uvedomím, že bez si neviem predstaviť svoje riadenie. Jedna z mála osôb v rádiu, ktorá si skutočne plní všetky povinnosti ta ako sa má. Len na Rada je krátka. Ten si tu robí, keď chce lietací deň. Keby to bolo v mojej moci, dávno by som sa Rada zbavil.
,, Prišiel za vami Norbert Čebo." Šepla mi znenazdajky do ucha. Viem prečo. Čebo je manažér speváka Demetera Dobríka. Spája nás spolu trochu nedobrá spoločná zbojnícka mladosť.
,, Pošli ho ku mne." Nerád to vyslovujem, ale čo už, keď sú naše nitky prepletené . Snáď sa mi niekedy podarí vymotať sa z jeho záväzkov. ....
