Andrej Danko, politik s básnickou dušou a vášnivým vzťahom k športu, dnes pripomína Shakespearovho Romea bez Julie. Jeho "veľká láska" – ministerstvo cestovného ruchu a športu – mu zmizla pod rukami ako piesok v prúde Váhu. Ako sa stalo, že muž, ktorý si tento rezort "vydupal" pri vzniku koalície, skončil s prázdnymi rukami? A čo tá žeravá óda na stratenú lásku, ktorú by mohol napísať?
Začiatok románu: Keď sa rodila vládna láska
V októbri 2023 vstupoval Danko do koalície ako sebaisto hráč. Jeho SNS dostala nielen ministerstvo kultúry, ale aj vytúžený športový rezort. "Prišiel som plný nadšenia, že ukážeme ľuďom, ako im chceme pomáhať," spomínal neskôr. Vtedy ešte netušil, že jeho politický román skončí ako dráma rozchodu na úrade vlády.
V pozadí sa však už šklabil osud. Rudolf Huliak, Dankov "najlepší hráč", začal tajné rozhovory s Ficom. Ako futbalista, ktorý prestupuje k rivalovi, tak aj Huliak postupne presúval lojalitu. Danko v liste Ficovi opísal túto zradu výstižne: "Núkate miesta na svojej kandidátke aj mojim ministrom.
Rozpad tímu: Keď kapitán ostáva sám
Február 2025 priniesol Dankovi drvivú realitu. Traja poslanci opustili SNS klub, ministerstvo športu viselo na vlásku. Ficovo ultimátum ("Vyriešte to do 17. februára!") znelo ako rozsudok. Dankov zúfalý list premiérovi pripomína milostné vyznanie odmietnutého nápadníka:
"Nikdy som vás nezradil – ani politicky, ani osobne. Vaše slová ma preto o to viac sklamali... Žijete v politickej izolácii a neveríte nikomu"
Ale žiadna vášnivá reč nezachránila vzťah. Fico, ktorý po atentáte "preferoval kruh dôvery s Gašparovcami a Kaliňákom", už nemal pre koaličných partnerov pochopenie. Ako hovorí staré príslovie: Láska prechádza žalúdkom – a v tomto prípade žalúdok Smeru potreboval pohltiť ďalšie ministerstvá.
Óda opusteného milenca (verše, ktoré by mohol napísať Danko)
Vravel si mi "spolu budeme vládnuť",
športové štadióny naše sny plnili.
Dnes stojím ako rozbitý stožiar,
ty si vzal loptu – ja len prázdny šatník.
Huliak, ten zradca v môjom drese,
tebe donáša moje tajné správy.
Kultúra, šport – to boli moje messe,
teraz mi hviezdy hasnú za obrazy.
List som ti písal krvou namiesto atramentu,
no ty si ho hodil do koša histórie.
"Koaličná zmluva" – to bol len preštep momentu,
ja stratil všetko, ty si kráľ bez morálie.
Či mám ísť sám, kde SNS vlajka viaje?
Alebo skočiť do Pellegriniho náručia?
Môj sen o Tipose a miliónoch sa rozplynie,
Fico, prečo si ma vyhnal z politického raja?
Epilóg: Samotár so zlomenými krídlami
Dankov prípad nie len o osobnom neúspechu. Je to výpoveď o politickej kultúre, kde:
Koaličné dohody sa menia rýchlejšie ako štartovní list pre šprintéra
Loyalita má dátum spotreby – skôr ako jogurt v letných mesačkoch
Ministerstvá sú ako tanečné partnerky na plese – dnes s tebou, zajtra s iným
Zatiaľ čo Fico "rieši" krízu ultimátami a ponukami na kandidátke, Danko zostáva so svojou "historickou iniciatívou v turizme" ako so starým albumom fotografií. Ako sám priznal: "Bez nás by ste nikdy neboli premiérom". Ale v politike, rovnako ako v láske, minulosť nezaručuje vernosť.
Či sa Danko vzchopí? Možno mu zostáva posledná taktika – stať sa trubadúrom opustenej lásky. Alebo, ako sám navrhuje v liste: "Politika je umenie kompromisu". Lenže keď sa kompromisom stane samota, zostáva už len písať ódy... a čakať na ďalšiu sezónu.
