Slovenská spoločnosť je dnes rozdelená ako pavučina po zásahu metlou. Na jednej strane stoja priaznivci koalície, ktorí by jej odpustili aj požiar v stodole, len aby opozícia neprevzala vládu. Na druhej strane opozícia so svojimi fanúšikmi, ktorí síce nie vždy so všetkým súhlasia, ale stále veria, že čokoľvek iné ako Fico je lepšie. K tejto polarizácii prispievajú aj médiá – jedni sú „kritické“, druhí „dobré“. Ale čo to vlastne znamená?
Dnešné médiá a návrat k minulosti
Pozrime sa na tzv. „dobré médiá“. Tie sa ku koaličným politikom správajú, akoby boli celebrity na červenom koberci. Namiesto otázok o kauzách, korupcii či zlyhaniach sa diskutuje o obľúbených dovolenkách, záľubách alebo recepte na guláš. Politici si ich zjavne pochvaľujú – kto by si nechcel posedieť v komforte a vyhnúť sa nepríjemným otázkam?
Ale tento obraz nie je nový. Počas socializmu sme tu mali podobnú mediálnu realitu: jednostranné informovanie, nekritické oslavovanie politiky a absolútne potláčanie nepríjemných otázok. Médiá neinformovali, ale propagovali. Kritika bola tabu, a kto ju vyslovil, riskoval perzekúcie. Dnes síce nemáme cenzúru štýlu minulého režimu, ale snahy o diskreditáciu kritických médií ako „protivládnych“ a neustále preferovanie alternatívnych, jednostranných zdrojov pripomínajú dobu, ktorú sme si mysleli, že máme za sebou.
Prečo premýšľať kriticky?
Aké je riziko tohto návratu do minulosti? Keď sa vzdáme kritiky a prijmeme informácie nekriticky, stávame sa ľahkou korisťou manipulácie. Politikom vyhovuje, keď ich nikto neobťažuje nepríjemnými otázkami. Ale spoločnosť, ktorá nekontroluje moc, sa stáva slabou.
Práve preto by sme mali premýšľať kriticky a informácie si overovať. To neznamená nedôverovať všetkému, ale byť aktívnym prijímateľom správ – pýtať sa, kto ich vytvára, prečo a komu prospievajú. Máme k dispozícii množstvo zdrojov, prístup k alternatívnym názorom, a práve to nám umožňuje byť informovanejšími a slobodnejšími.
Myšlienka na záver
Nie je to tak dávno, čo sme žili v dobe, keď boli médiá len hlásnou trúbou jedného názoru. Dnes máme možnosť vybrať si – či budeme podporovať kritické médiá, ktoré majú odvahu klásť otázky, alebo sa vrátime k „dobrým médiám“, ktoré nás uložia do pohodlia a ticha. Demokracia stojí na schopnosti ľudí rozmýšľať, diskutovať a nesúhlasiť. Ak stratíme kritické myslenie, stratíme viac ako len kvalitné médiá – stratíme slobodu.
