Bratislava – Zdá sa, že priestory Národnej rady Slovenskej republiky zasiahla zákerná a vysoko infekčná nákaza, ktorú skúsení politickí pozorovatelia predbežne identifikovali ako agresívny kmeň Slintačky a Krívačky (S&K). Ochorenie, ktoré sa doteraz vyskytovalo skôr v chovoch hospodárskych zvierat, našlo, zdá sa, v parlamentnom prostredí ideálne podmienky na mutáciu a šírenie. Hlavnými prenášačmi a zároveň najviditeľnejšími pacientmi sú podľa všetkého prominentné tváre vládnej koalície.
Príznaky Slintačky sú najmarkantnejšie u premiéra Roberta Fica. Pozorujeme u neho nekontrolovateľné slinenie múdrostí na tlačových konferenciách, kde s vážnou tvárou produkuje verbálne sekréty o suverenite, zlých mimovládkach, prehnitom Západe a samozrejme, o jedinej správnej ceste pre Slovensko – tej jeho. Intenzita slinenia sa zvyšuje pri zmienke o médiách alebo opozícii, kedy dochádza k akútnym záchvatom obviňovania a hľadania triedneho nepriateľa. Diagnostikovať jeho prejavy je komplexné, keďže sliny často obsahujú aj stopy nostalgie za starými časmi a selektívnej pamäte.
Oproti tomu, Krívačka postihla najmä predsedu parlamentu a SNS, Andreja Danka. A tu nejde len o metaforu! Po nedávnom kontakte bližšie nešpecifikovaného dopravného prostriedku so stĺpom svetelnej signalizácie je jeho krívanie takmer doslovné. Ale aj v prenesenom zmysle slova badať istú legislatívnu a politickú krívačku – či už ide o jeho legendárnu schopnosť orientácie v priestore a paragrafoch, alebo o občasné zakopnutia pri formulovaní myšlienok, ktoré následne vyžadujú celé tímy tlmočníkov a spin-doctorov na uvedenie do kontextu (ak nejaký existuje). Jeho chôdza po politickom parkete pripomína skôr tanec medzi črepina... ehm, teda medzi paragrafmi.
A potom je tu súdruh Ľuboš Blaha. U neho sa zdá, že choroba S&K dosiahla akési chronické, ba až symbiotické štádium. Slintačka sa prejavuje neustálym prúdom statusov na sociálnych sieťach, kde verbálny sekrét infikuje digitálny priestor teóriami o imperialistoch, fašistoch (všade okrem Východu, samozrejme) a chválospevmi na režimy, ktoré so slobodou a demokraciou majú spoločné asi toľko, čo Andrej Danko s nepoškodeným semaforom. Krívačka sa u neho prejavuje skôr ako mentálna strnulosť, neschopnosť prijať iný pohľad na svet a krívanie za ideálmi dávno minulými. Zdá sa byť dokonale imúnny voči faktom a argumentom, zaočkovaný čistou pravdou (verzia Kremľa).
Nákaza sa šíri plénom. Poslanci vládnej koalície často vykazujú známky oboch ochorení – nekriticky slintajú pri prejavoch svojich vodcov a následne krívajú pri hlasovaniach o zákonoch, ktoré často krívajú na obe nohy už pri svojom zrode. V parlamente panuje dusno, nielen politické, ale aj epidemiologické. Opozícia síce volá po zavedení karantény pre zdravý rozum a logiku, no zdá sa, že vírus S&K je už príliš rozšírený.
Odborníci varujú, že ak sa neprijmú okamžité opatrenia – napríklad dôkladná politická hygiena, prevencia pred demagógiou a možno aj kompletná deratizácia niektorých kancelárií – hrozí, že Slintačka a Krívačka sa stanú trvalou súčasťou slovenského politického ekosystému. Prognóza je neistá, no jedno je jasné: na túto parlamentnú zoo by sa zišla skôr politologická veterina než štandardná politická diskusia. Občanom sa odporúča sledovať dianie s ochrannými okuliarmi a silným žalúdkom.
