Úvod
V máji 1945 prežívala Európa uvoľnenie zmietaná mnohoročnou hrôzou druhej svetovej vojny. Dve mocnosti – Spojené štáty s Britániou a Sovietsky zväz – sa súčasne podieľali na zvrhnutí nacistického režimu. Zatiaľ čo oslobodenie západnej časti Európy spojencami je všeobecne oslavované ako návrat k slobode, v povojnovom období v strednej a východnej Európe nahradili nacizmus sovietski „osloboditelia“ režimom ešte tvrdším: komunistickou diktatúrou sprevádzanou násilím, politickými procesmi a kolektivizáciou. Oslobodenie spojené s Karlom Marxom a V. I. Leninom sa tak nezmenilo na slobodu, ale na novú formu totality.
Spojenci na západe – skutočné oslobodenie?
Dňa 6. júna 1944 odštartovali Spojenci najväčšiu námornú inváziu v dejinách – vylodenie v Normandii, kódovo nazvané Operácia Overlord. Obe celé prúdy amerických, britských a kanadských vojsk, podporené obrovskou leteckou a námornou palebnou silou, prelámali Atlantický múr a otvorili cestu k strednej Európe. Do konca augusta 1944 bolo oslobodené celé severné Francúzsko, a západní Spojenci mohli pokračovať v útoku na francúzsko-nemeckú hranicu a neskôr cez Rýn až do srdca Tretiej ríše (Normandy Invasion | Definition, Beaches, Map, Photos, Casualties, & Facts | Britannica).
Koordinácia a pluralita: Operácia Overlord zjednotila 12 národov v podobe Spojenej expedičnej armády vedené generálom Dwightom D. Eisenhowerom. Aby spojenecké velenie zmiernilo chaos, vytvorilo hierarchickú, no zároveň flexibilnú štruktúru, ktorá umožnila samostatné rozhodovanie v teréne (D-Day: The Allies Invade Europe | The National WWII Museum | New Orleans).
Obmedzená vojenská okupácia: Po víťazstve západní spojenci neboli motivovaní rozpúšťať existujúce inštitúcie tretích strán, ale obnoviť civilnú správu, usporiadať slobodné voľby a podporiť rekonštrukciu. V povojnovom Nemecku či Rakúsku fungoval dočasný britský, americký alebo francúzsky vojenský guvernér, ale už v roku 1949 vznikli demokratické štáty (Spolková republika Nemecko, Rakúska republika).
Tento prístup znamenal obrovský rozdiel oproti sovietskemu modelu – v západnej Európe sa rýchlo obnovili slobodné inštitúcie, médiá aj súkromné vlastníctvo, čo umožnilo civilnej populácii zľahodiť sa z vojnových traumat a budovať novú demokratickú spoločnosť.
„Oslobodenie“ východnej Európy – nahradenie jedného útlaku druhým
Keď sa na jar 1945 sovietske tanky rútili cez Poľsko, Československo a ďalšie krajiny, evokovalo to pocit radostného konca nástupu nacizmu. V skutočnosti však Sovieti prišli nielen s oslobodením od Hitlera, ale aj s tvrdou okupáciou, ktorá zakrátko viedla k násilným kolonizačným praktikám a politickým čistkám.
Militarizovaná správa a územná anexia
Po kapitulácii Nemecka vznikli štyri okupačné zóny, vrátane sovietskej východnej zóny. Západní spojenci dodržiavali režim vojenskej správy len prechodne, Sovieti však okamžite anektovali územia, ktoré patrili po vojne Poľsku (na západe) a osvojili si sporné regióny Rumunska (Bessarábia, severné Bukovina) či troch pobaltských republík ešte pred vypuknutím vojny (Eastern Bloc).Zavedenie jedinej strany a cenzúra
Pod patronátom Kremľa boli inštalované miestne komunistické garnitúry, ktoré zrušili slobodné strany a médiá. Slovenský ústav bol pretransformovaný podľa sovietskeho vzoru – predchádzajúce demokratické inštitúcie boli rozpustené, novovzniknuté „národné fronty“ boli výhradne pod kontrolou komunistického aparátu (The Soviet Union and Europe after 1945 | Holocaust Encyclopedia).Kolektivizácia a znárodňovanie majetku
Majetok šľachty, cirkvi aj menších roľníkov bol znárodňovaný v rámci agrárnej reformy, ktorá strašidelnými metódami prinútila poľnohospodárov vstúpiť do kolektívnych družstiev. Priemyselné podniky a banky boli premenované na „sovrsomy“, pričom 90 % akcií pripadlo sovietskej strane, podniky dodávali produkty do ZSSR často pod výrobnými nákladmi (Eastern Bloc).Politické procesy a represie
Najnápadnejšími symbolmi sovietskeho teroru sa stali rozsiahle politické procesy začiatkom 50. rokov. V Československu išiel príkladom Slánský proces (1952), kde bolo 14 vysokopostavených komunistov obvinených zo „zrádnej sprisaha“ a 11 z nich popravených (Slánský trial). V celej strednej a východnej Európe sa rozohrali stovky súdnych procesov, v ktorých obžalovaní často priznali vymyslené zločiny pod nátlakom mučenia.Deportácie a Gulagy
Podľa odhadov bolo len v poľskej a pobaltskej oblasti deportovaných desaťtisíce ľudí na Sibír alebo do pracovných táborov (gulagov). Obyvateľstvo si uvedomovalo, že nadvláda Sovietov je tvrdším režimom než fašizmus: zatiaľ čo nacisti perzekvovali podľa rasových a ideologických kritérií, Sovieti systematicky ničili aj reálne či domnelé triedne „nepriateľstvo“.Potlačenie protikomunistického odboja
Antikomunistický odboj, ktorý sa do roku 1953 udržiaval v hôrnatých regiónoch Poľska, na Slovensku (tzv. „hory“) či v Rumunsku, bol krvavo potláčaný. Bojovníci boli prenasledovaní, popravovaní alebo posielaní do pracovných táborov.
V dôsledku týchto krokov sa ukázalo, že sovietska „oslobodiaca armáda“ jednoducho nahradila jedného totalitného pána druhým – a európskym národom priniesla nekonečné desaťročia reaplikačnej drsnosti.
Porovnanie metodológie oslobodzovania
Aspekt | Západní spojenci | Sovieti |
|---|---|---|
Politická pluralita | Reštaurovanie demokratických inštitúcií a podpora slobodných volieb ([Normandy Invasion | Definition, Beaches, Map, Photos, Casualties, & Facts |
Vlastníctvo a ekonomika | Podpora súkromného vlastníctva, Marshallov plán obnovy | Kolektivizácia pôdy, sovrsomy, masívna znárodnená expropriácia (Eastern Bloc) |
Súdne procesy | Oddelenie výkonných, zákonodarných a súdnych moci | Politické procesy s vopred odsúdenými – Slánský, Reicin, London… (Slánský trial) |
Rekonštrukcia a pomoc | Materiálna a finančná pomoc pre civilný sektor (Marshallov plán) | Reparácie z východnej Európy v sume ~ 14 mld. USD, odvláčanie strojov (Eastern Bloc) |
Dôvera a komunikácia | Otvorené spravodajské pokrytie, tlačové agentúry, kultúrna výmena | Agitprop, cenzúra, kontrola zásobovania informácií cez Ústavným aparát ([The Soviet Union and Europe after 1945 |
Prečo oslobodenie Sovietov nikdy nebolo skutočným oslobodením?
Náhrada jedného útlaku druhým
Hoci Sovieti zastavili masakry nacistov a odvrátili holokaust (najmä v pobaltských štátoch), ich „oslobodenie“ rýchlo zmenilo vojnovú realitu na rekonštrukčný teror – proces, ktorý svojou tvrdosťou často prevyšoval predchádzajúcu okupáciu (The Soviet Union and Europe after 1945 | Holocaust Encyclopedia).Zničenie politickej suverenity
Dohody na Jalte a v Potsdame síce garantovali samosprávu, no Stalinovo vymedzenie „oblastí záujmu“ znamenalo, že budúce štáty východnej Európy nedostali skutočnú autonómiu, ale sa stali satelitmi Moskvy.Útočenie na základné ľudské práva
Slobodné myslenie, sloboda zhromažďovania a náboženská sloboda boli v Sovietmi ovládaných krajinách obmedzené alebo potlačené. Kto sa postavil proti „vládnucej triede“, stával sa vinníkom z „imperialistického spiknutia“ či „buržoázneho nacionalizmu“, čo tvorilo právny základ pre väzenie či smrť.Dlhodobé následky polarizácie
Rozdiel medzi slobodnou západnou štvorzónou a tvrdou východnou sovietskou okupáciou položil základy Studenej vojny, ktorá rozdelila Európu na dva nesmierne nerovnoprávne bloky až do roku 1989.
Záver
Oslobodenie Európy od nacistickej nadvlády bolo dvojfazovým procesom. Západní Spojenci priniesli – hoci nie bez obetí – návrat k pluralizmu, suverénne demokracie a súkromnému vlastníctvu. Sovieti síce vytlačili nemecké jednotky z východnej Európy, ale hneď nato zaviedli nový, často brutálny režim, ktorý zbavil národy skutočnej slobody.
Preto môžeme povedať, že oslobodenie Sovietmi nebolo oslobodením, ale výmenou jednej formy totality za druhú. Európa si zaslúžila koniec diktatúry – nielen nacistickej, ale aj komunistickej. Až sloboda v pravom slova zmysle si zaslúži prívlastok „oslobodenie“.
