Milí čitatelia, vitajte v ďalšej epizóde nášho obľúbeného slovenského politického sitkomu. Dnes sa pozrieme na príbeh, ktorý by sa dal nazvať "Muž, ktorý chcel žalovať gravitáciu". V hlavnej úlohe uvidíme Rudolfa Huliaka, poslanca, ktorý dokázal, že aj v politike sa dá padnúť ešte nižšie, ako si myslíme.
Scéna prvá: Pád titana
Predstavte si to. Je nedeľa, pokojné ráno, a v štúdiu STVR práve končí relácia O 5 minút 12. Rudolf Huliak, náš hrdina, sa chystá opustiť javisko svojej politickej slávy. Lenže osud (a zrejme aj nekvalitné stolárske práce) mal iné plány.
Huliak sa pokúsil elegantne vstať zo stoličky, no namiesto toho predviedol akrobatický kúsok hodný cirkusového predstavenia. Stolička sa pod ním prevrátila a náš vážený poslanec sa ocitol v horizontálnej polohe na podlahe štúdia. Keby to bola olympijská disciplína, určite by dostal zlatú medailu za najrýchlejší prechod z vertikálnej do horizontálnej polohy v politickom prostredí.
Scéna druhá: Mediálna búrka
Ako to už v dnešnej dobe býva, video z tohto incidentu sa rýchlosťou blesku rozšírilo po sociálnych sieťach. Ľudia po celom Slovensku zrazu zabudli na infláciu, energetickú krízu a vojnu na Ukrajine. Namiesto toho riešili otázku: "Koľkokrát si už dnes pozrel Huliakov pád?"
Niektorí kreatívni jedinci dokonca vytvorili remixovú verziu videa s podkladovou hudbou "I believe I can fly". Iní zasa navrhovali, aby sa "Huliakov kotúľ" stal novou olympijskou disciplínou.
Scéna tretia: Huliak vs. Gravitácia
Náš hrdina sa však nenechal zahanbiť. Namiesto toho, aby celú vec obrátil na žart (čo by mu možno dokonca pomohlo v prieskumoch verejnej mienky), sa rozhodol bojovať. A proti komu? Proti všetkým a všetkému.
Najprv obvinil STVR z "technickej nespôsobilosti štúdia". Zrejme si myslel, že v normálnom štúdiu by gravitácia nefungovala. Potom sa oboril na tých, ktorí video zverejnili, akoby v dnešnej dobe bolo možné utajiť čokoľvek, čo sa stane pred kamerami.
A aby toho nebolo málo, podal trestné oznámenie. Áno, čítate správne. Trestné oznámenie. Zrejme dúfal, že polícia zatkne gravitáciu za ublíženie na zdraví a narušenie poslaneckej dôstojnosti.
Scéna štvrtá: Lekárska odysea
Andrej Danko, verný priateľ a šéf SNS, nás informoval, že Huliak po incidente "behá po lekároch". Predstavujem si to ako scénu z komediálneho filmu. Huliak beží z jednej ambulancie do druhej, všade ukazuje video svojho pádu a pýta sa: "Doktor, je toto normálne? Môže poslanec len tak spadnúť?"
Možno dokonca navštívil aj psychiatra, aby sa uistil, že jeho ego neutrpelo trvalé následky. Alebo ortopéda, aby zistil, či jeho politická kariéra nemá zlomenú chrbticu.
Scéna piata: STVR sa ospravedlňuje (ale nie tak, ako by Huliak chcel)
STVR vydala stanovisko, v ktorom vyjadrila ľútosť nad incidentom. Ale pozor! Neospravedlnili sa za to, že gravitácia v ich štúdiu funguje presne tak, ako by mala. Namiesto toho sľúbili, že "preverujú systém bezpečnosti modulárnych prvkov".
Predstavujem si tím inžinierov, ktorí teraz v STVR horúčkovito pracujú na vývoji anti-gravitačných stoličiek pre politikov. Možno by mohli vymyslieť aj špeciálne airbag-y, ktoré by sa nafúkli vždy, keď sa poslanec chystá povedať alebo urobiť niečo hlúpe.
Scéna šiesta: Polícia uzatvára prípad
A tu prichádza vrchol celého príbehu. Polícia, po mesiaci intenzívneho vyšetrovania (predstavujem si detektívov, ktorí znova a znova pozerajú video Huliakovho pádu, aby odhalili skryté stopy), dospela k záveru, že... nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
Šokujúce, však? Kto by si bol pomyslel, že pád zo stoličky nie je trestným činom? Zrejme všetci okrem Rudolfa Huliaka.
Záverečná scéna: Huliak sa vzdáva (ale len boja s gravitáciou)
Náš hrdina nakoniec rezignoval. Nie na svoj poslanecký mandát, samozrejme. To by bolo príliš logické. Namiesto toho sa vzdal boja s STVR a políciou. Citujúc jeho slová: "Nemám čas sa ďalej tomu venovať."
Zrejme si uvedomil, že má dôležitejšie veci na práci. Napríklad chrániť Slovensko pred nebezpečnými stoličkami alebo lobbovať za zákon o zrušení gravitácie v parlamentných budovách.
Epilóg: Poučenie pre nás všetkých
Čo si z tohto príbehu môžeme odniesť? Možno to, že aj v politike platia fyzikálne zákony. Alebo že nie každý pád musí byť politický. Niekedy je to len... pád.
A možno najdôležitejšie poučenie: Ak ste politik a spadnete zo stoličky, radšej sa tomu zasmejte. Lebo ak to neurobíte vy, urobia to všetci ostatní.
Tak či onak, Rudolf Huliak nám ukázal, že v slovenskej politike je možné všetko. Dokonca aj žalovať gravitáciu. A za to mu musíme byť vďační. Lebo keby nebolo takýchto momentov, o čom by sme sa bavili pri nedeľnom obede?
A tak, milí čitatelia, keď nabudúce uvidíte politika padať (či už doslovne alebo obrazne), spomeňte si na Rudolfa Huliaka. Muža, ktorý sa nebál postaviť gravitácii zoči-voči. Aj keď to bolo z horizontálnej polohy na podlahe štúdia STVR.
