V diskusiách o minulosti, najmä o hospodárskom systéme bývalého Československa, sa často stretávame s obhajobou plánovaného hospodárstva. No fakty a čísla neklamú. Poďme sa pozrieť, ako plánované hospodárstvo fungovalo a prečo bolo odsúdené na neúspech už od začiatku.
Ako fungovalo plánované hospodárstvo?
V plánovanom hospodárstve bola výroba a distribúcia tovarov a služieb riadená centrálne. Nie trhom, ale politbyrom. Centrálne úrady rozhodovali, čo sa vyrobí, koľko, kde a za akú cenu. Teória znela dobre – plánovať efektívne produkciu a zabezpečiť rovnomerný rozvoj. Prax však ukázala, že tento systém je neflexibilný a plný chýb.
Automatizácia procesov? Zabudnite. Bez konkurencie a trhových mechanizmov boli inovácie pomalé a efektívnosť mizerná. Podniky neboli motivované zvyšovať kvalitu ani znižovať náklady. Výsledkom bola stagnácia a nedostatok.
Čo hovoria čísla?
Diskusia často naráža na porovnanie HDP:
V roku 1938 malo Československo rovnaké HDP na obyvateľa ako Rakúsko či Fínsko.
V roku 1990 sme za nimi výrazne zaostávali. Zatiaľ čo Rakúsko a Fínsko rástli, plánovaná ekonomika stagnovala.
Niektorí tvrdia, že HDP nezahŕňa čiernu ekonomiku. To je síce pravda, ale čierna ekonomika nikdy nedokáže nahradiť systematickú produkciu. Navyše, práve existencia veľkej sivej zóny je príznakom slabosti, nie sily hospodárstva. Fungujúce ekonomiky si môžu dovoliť transparentnosť.
Západný dlh a „papierová ekonomika“?
Iný argument znie: „Pozrite sa na zadlženú Ameriku a Západ!“ Je pravda, že západné krajiny majú vysoké dlhy, ale rozdiel je v schopnosti splácať a udržiavať ekonomický rast. Zadlženosť je nástrojom rozvoja. V plánovanom hospodárstve neexistovala skutočná finančná disciplína ani trhová kontrola.
Prečo to zlyhalo?
Neefektívnosť: Centrálne plánovanie nikdy nemohlo reagovať na reálne potreby trhu.
Absencia motivácie: Bez súťaže a súkromného vlastníctva nebola snaha o inovácie.
Politická kontrola nad ekonomikou: Rozhodovanie nebolo ekonomické, ale ideologické.
Zamyslenie na záver
Plánované hospodárstvo bolo experimentom, ktorý v praxi zlyhal. Ukázalo, že bez slobody, konkurencie a trhu nie je možný skutočný rast. Dnes, keď niektorí nostalgicky spomínajú na „istoty“, treba si pripomenúť, akú cenu sme za ne platili – zaostalosť a chudobu.
