Robert Fico má zvláštny talent. Zatiaľ čo iní politici zápasia s každodennými výzvami, on sa už vidí v historických učebniciach. Predčasné voľby? Nulová pravdepodobnosť. Rozpad Európskej únie? Šesť mesiacov. Ukrajinský Mníchov? Budúci rok. Ak by existovala disciplína v „geopolitickom strašení“, Slovensko by malo prvého olympijského medailistu.
Ale poďme po poriadku. V domácej politike Fico vidí stabilitu na úrovni Himalájí, hoci sa mu koaliční partneri hemžia ako lykožrúty v Tatrách. Parlament je zablokovaný, poslanci sa hádajú, kto komu vykričí viac vulgarizmov, a napriek tomu je šanca na predčasné voľby podľa Fica rovnaká ako šanca, že slovenská liga futbalu predbehne anglickú.
Za hranicami má však premiér ostrý pohľad ako orol. Ukrajina, tvrdí, čoskoro zažije svoj „Mníchov“. Lenže namiesto Chamberlaina tu máme Putina, namiesto „mieru pre našu dobu“ bude krvavá mapa v Kyjeve. Ešte dramatickejšie však znie Ficova prognóza, že EÚ môže zmiznúť z povrchu zemského do pol roka. Nevedno, či má v rukáve tajné správy od Bruselčanov, alebo ho len inšpiroval nejaký katastrofický film.
Katastrofa ako kampaň
Ficove predpovede majú jeden spoločný menovateľ: všetko bude strašné. Ekonomicky, politicky, spoločensky. Akurát Smer zostane poslednou baštou, ktorá nás zachráni pred chaosom. To je tá istá stratégia, ktorú by zvolil kapitán Titanicu – panikáriť, ale presvedčiť pasažierov, že len jeho loď je nepotopiteľná.
Lenže Slovensko nie je Titanic, Európska únia nie je kocka cukru, a Ukrajina nie je zberateľská figúrka, ktorú si Západ odloží na poličku. Ak Fico vidí „Mníchov“, nemal by zabúdať, že za mierový šok nebudú zodpovední len veľké mocnosti, ale aj tichí pozorovatelia z krajín, ktoré sa tvária ako geopolitickí turisti.
Predčasné voľby ako (ne)hrozba
Ak teda Európska únia naozaj skončí za šesť mesiacov, predpokladajme, že Fico by to rád stihol so svojou vládou skôr. Lebo aj najtvrdší suverén vie, že hra na silného lídra je pohodlná len dovtedy, kým máte za chrbtom Brusel a NATO. Bez nich by sa Smer musel namiesto geopolitického filozofovania starať o to, ako udržať základné fungovanie štátu.
Predčasné voľby však, paradoxne, môžu byť jeho najväčšou nočnou morou. Ak vládna kríza naberie na obrátkach, možno sa Fico ocitne v úlohe kapitána, ktorý namiesto stabilnej plavby skončí v búrlivých vodách nových volieb. Lebo ak Európska únia „padne za pol roka“, Ficova vláda to má reálne šancu stihnúť ešte rýchlejšie.
