Svet internetu je plný rozmanitých názorov, no niektoré diskusie pod článkami o trestných činoch bijú do očí. Ak niekto vykradne zlatníctvo, ľudia mu gratulujú k šikovnosti. Keď policajti počas naháňačky strieľajú po páchateľovi, vinia ich z nebezpečného správania, zatiaľ čo ignorujú, že páchateľ ohrozoval nevinných. A politici obvinení z korupcie? Tí sú zrazu chudáci, ktorých treba ľutovať. Prečo ako spoločnosť takto reagujeme? Máme pokrivené vnímanie dobra a zla, alebo len hľadáme vinníka inde?
Hrdinovia alebo zločinci?
Jeden z dôvodov, prečo ľudia fandia zlodejom, môže byť jednoduchý – fascinácia rebelmi. Postavy ako Robin Hood či iní filmoví „antihrdinovia“ nám od detstva podsúvajú myšlienku, že niektoré krádeže sú ospravedlniteľné, ak idú proti systému. Keď teda niekto ukradne zo zlatníctva niekoľko tisíc eur, časť verejnosti ho vníma ako človeka, ktorý „vybabral so systémom“. To, že spôsobil škodu a ohrozil iných, ostáva v pozadí.
Nenávisť k autoritám
Podpora zločincov je často spojená s nedôverou k autoritám. Policajti sú pre niektorých symbolom moci, a teda aj útlaku. Ak polícia počas zásahu použije násilie, ľudia to vnímajú ako zneužitie moci, nie ako nevyhnutný zásah. Páchateľ, nech je akokoľvek nebezpečný, je potom v ich očiach obeťou.
Politici ako „naši ľudia“
V politike je podpora obvinených ešte záhadnejšia. Aj keď sú dôkazy o korupcii jasné, niektorí ľudia obhajujú vinníkov. Prečo? Často ide o tribalizmus – myšlienku, že „náš človek“ musí byť vždy ten dobrý. Ak bol politik kedysi sympatický alebo zastupoval „našu stranu“, ľudia mu odpustia aj zločiny. Dôkaz sa stáva nepodstatným, lebo emócie prevažujú nad rozumom.
Normalizácia zla
Spoločnosť si často zvykne na niečo, čo by malo byť neprijateľné. Keď sú korupcia, podvody alebo krádeže časté, prestávame ich vnímať ako výnimky. Stávajú sa bežnou súčasťou života. Ak si zlo ospravedlníme raz, stáva sa to pre nás normou.
Zrkadlo spoločnosti
Tieto postoje nie sú len o jednotlivcoch. Sú odrazom našich hodnôt a toho, ako vnímame spravodlivosť. Ak fandíme zlodejovi, tolerujeme korupciu a viníme tých, čo chránia zákon, musíme sa pýtať: Kam smerujeme?
Zamyslenie na záver
Je jednoduché ukazovať prstom na systém, políciu či politikov, ale pravda je, že spoločnosť sme my. Ak tolerujeme zlo, či už z fascinácie, nenávisti k autoritám alebo z tribalizmu, stratíme schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Možno je čas prestať hľadať výhovorky a začať si klásť otázku: Čo môžeme zmeniť, aby sme zlo prestali ospravedlňovať? Pretože smer, ktorým sa vydáme, závisí od každého z nás.
