Keď sa pozriete na mapu Európy, Slovensko a Švajčiarsko sa na prvý pohľad zdajú byť krajiny podobnej veľkosti. Rozlohou sú si blízke – Slovensko má 49 035 km², Švajčiarsko 41 285 km². Obe sú hornaté, krásne, s bohatou prírodou, obľúbené medzi turistami a s dlhými tradíciami. No tu sa podobnosti končia. V skutočnosti je rozdiel medzi týmito dvoma krajinami priepastný – a to najmä v tom, ako sa v nich žije, aké sú príležitosti pre mladých, úroveň dôvery v inštitúcie, ekonomická sila a celková životná úroveň.
Prečo je Slovensko, krajina s takmer rovnakou rozlohou, násobne chudobnejšie než Švajčiarsko? Prečo mladí ľudia zo Slovenska túžia odísť, zatiaľ čo Švajčiari zostávajú doma a veria svojej budúcnosti? A je vôbec možné, aby sme sa niekedy priblížili k švajčiarskej úrovni života? Skúsme sa na to pozrieť z viacerých uhlov.
1. Kde sa začína rozdiel: História a režimy
Začnime pohľadom do minulosti. Švajčiarsko je už viac než 170 rokov stabilnou federálnou demokraciou. Vyhlo sa veľkým vojnám, totalitným režimom, zachovalo si neutralitu a rozvíjalo sa v duchu občianskej participácie a decentralizácie. Každý kantón má veľkú mieru samosprávy, občania pravidelne hlasujú v referendách a priamo ovplyvňujú zákony. Dôvera v politický systém je vysoká a rozhodnutia sú často výsledkom širokého konsenzu.
Slovensko má za sebou úplne inú cestu. Po druhej svetovej vojne sa stalo súčasťou komunistického Československa, kde vládlo centralizované plánovanie, znárodňovanie, kolektivizácia a potláčanie súkromného vlastníctva. Inovácie a podnikavosť boli potláčané, ekonomika bola neefektívna a spoločnosť pasívna. Po páde komunizmu prišla divoká transformácia, sprevádzaná privatizačnými škandálmi, korupciou a stratou dôvery v štát.
Tento rozdiel v historickom vývoji je základom všetkého ďalšieho. Švajčiarsko si vybudovalo tradíciu dôvery, stability a zodpovednosti, zatiaľ čo Slovensko sa stále spamätáva z dôsledkov totalitného režimu a bolestivej transformácie.
2. Ekonomická sila: Prečo je Švajčiar bohatší?
Pozrime sa na čísla. Priemerný ročný príjem na obyvateľa je vo Švajčiarsku okolo 83 800 eur, na Slovensku približne 19 200 eur. Priemerný Švajčiar si mesačne odloží na úspory viac ako 1 500 eur, Slovák len okolo 100 eur. Švajčiarsko má viac ako 9 miliónov obyvateľov (hustota obyvateľstva je dvojnásobná oproti Slovensku), ale jeho ekonomika je svetová špička v inováciách, bankovníctve, farmaceutickom priemysle či strojárstve.
Slovensko je stále najmä montážnou dielňou Európy. Sme závislí na automobilkách, subdodávkach a lacnej pracovnej sile. Pridaná hodnota je nízka, inovácie zaostávajú, domáce značky a globálne úspešné firmy by ste spočítali na prstoch jednej ruky. Prečo? Odpoveď je opäť v minulosti – socializmus potlačil podnikavosť, zničil tradičné remeslá a deformoval trh práce. Po roku 1989 sme síce otvorili hranice a prijali zahraničných investorov, no vlastné podnikanie a inovácie sa rozvíjajú pomaly.
3. Daňovo-odvodové zaťaženie a sociálny systém
Zaujímavé je, že Švajčiarsko má v porovnaní so Slovenskom nižšie daňovo-odvodové zaťaženie práce (23,4 % vs. 41,6 % na Slovensku), nižšiu DPH (7,7 % vs. 23 % od roku 2025 na Slovensku) a zároveň vyššiu mieru úspor a životnej úrovne. Ako je to možné? Kľúčom je efektívnosť a dôvera v systém.
Švajčiari platia vysoké individuálne zdravotné poistenie, ale vedia, že za svoje peniaze dostanú kvalitné služby. Sociálny systém je nastavený tak, že motivuje ľudí pracovať a šetriť, nie byť závislý od štátu. Štát je efektívny, transparentný a občania majú pocit, že ich peniaze sú využité správne.
Na Slovensku je systém viac centralizovaný, menej transparentný a často neefektívny. Dôvera v štát je nízka, ľudia majú pocit, že odvody a dane sú vysoké, ale služby slabé. To vedie k frustrácii, šedej ekonomike a odlivu mozgov.
4. Korupcia a dôvera v inštitúcie
Index vnímania korupcie hovorí jasne: Švajčiarsko je na 5. mieste na svete, Slovensko na 59. mieste. Dôvera v políciu, súdy, vládu či parlament je vo Švajčiarsku výrazne vyššia. Prečo? Lebo Švajčiari vidia, že systém funguje, že pravidlá platia pre všetkých a že korupcia je výnimkou, nie normou.
Na Slovensku je korupcia vnímaná ako jeden z najväčších problémov. Politické škandály, klientelizmus, slabá vymožiteľnosť práva a neustále menenie pravidiel podkopávajú dôveru v štát. Mladí ľudia často neveria, že sa niečo zmení, a preto radšej odchádzajú.
5. Mladí a ich motivácia zostať
A tu sa dostávame k najdôležitejšiemu rozdielu. Kým väčšina mladých Švajčiarov chce zostať doma, veriť v budúcnosť a budovať svoju krajinu, na Slovensku polovica mladých zvažuje odchod – a mnohí už odišli. Dôvody sú jasné: nízka životná úroveň, slabé pracovné príležitosti, nedostupné bývanie, nefunkčné inštitúcie a frustrácia z politiky.
Švajčiarsko ponúka mladým kvalitné vzdelanie, možnosť rýchlo sa osamostatniť, dobre platenú prácu a istotu, že ich hlas v krajine niečo znamená. Slovensko ponúka neistotu, byrokraciu a pocit, že na zmenu treba čakať celé generácie.
6. Čo s tým? Je zmena možná?
Toto porovnanie nie je len o číslach. Je to aj o mentalite, historickom dedičstve, dôvere a ochote prevziať zodpovednosť. Slovensko je dnes síce násobne chudobnejšie ako Švajčiarsko, ale to neznamená, že to tak musí zostať navždy.
Potrebujeme:
Obnoviť dôveru v inštitúcie – bez toho sa nikam neposunieme.
Podporiť inovácie a vlastné podnikanie – nestačí byť len montážnou dielňou.
Zjednodušiť a sprehľadniť systém daní a odvodov – aby ľudia vedeli, za čo platia.
Zlepšiť školstvo a zdravotníctvo – to sú piliere úspešnej spoločnosti.
Dať mladým dôvod ostať – dostupné bývanie, kvalitná práca, možnosť ovplyvniť veci verejné.
Zmena je možná, ale nebude rýchla ani jednoduchá. Vyžaduje si odvahu, trpezlivosť a ochotu učiť sa od tých najlepších – napríklad práve od Švajčiarov.
Zamyslenie na záver: Sme naozaj odsúdení byť chudobnejší?
Je ľahké povedať, že za všetko môže história, komunizmus či politická kultúra. Ale je to naozaj tak? Nemáme aj my sami zodpovednosť za to, ako naša krajina vyzerá? Prečo sa nám stále zdá, že „tu sa to nedá“, že „všetci kradnú“, že „nič sa nezmení“? Nie je čas prestať sa vyhovárať a začať meniť veci zdola – vo svojom okolí, v komunite, v práci?
Švajčiari nie sú bohatší len preto, že mali šťastie. Sú bohatší, lebo si vybudovali systém, ktorý funguje, lebo veria v pravidlá, lebo sa neboja prevziať zodpovednosť a lebo vedia, že zmena je možná, ak sa na nej podieľajú všetci.
Ak by sme si z ich príbehu mali vziať len jednu lekciu, tak je to táto: Bohatstvo krajiny nie je len o peniazoch, ale predovšetkým o dôvere, spolupráci a ochote meniť veci k lepšiemu.
A čo vy?
Čo podľa vás najviac bráni Slovensku priblížiť sa k švajčiarskej úrovni života?
Je to história, mentalita, politická kultúra, alebo niečo iné?
Čo by ste zmenili vy, keby ste mohli?
Máte pocit, že mladí ľudia môžu na Slovensku niečo reálne ovplyvniť?
Podeľte sa o svoj názor v komentároch – možno práve v tejto diskusii vznikne prvý krok k zmene, ktorú tak veľmi potrebujeme.
Odpoveď od Perplexity: pplx.ai/share
