Poniženosť je pre Slováka niečo ako národný šport – nepotrebuje k tomu ani loptu, ani rozhodcu, stačí mu len dobrý utláčateľ a trocha času. Po stáročiach praxe sa z tejto schopnosti stalo takmer umenie. Slovák dokáže skloniť hlavu s takou gráciou, že by mu aj baletka závidela, a pritom si ešte v duchu povie: „Veď nejako bude.“
Historické majstrovstvá v ponižovaní: Od Uhorska po Československo
Začalo to dávno, keď sa Slovák ocitol pod maďarským jarmom. Maďari mu vzali jazyk, kultúru a občas aj dôstojnosť, no Slovák si povedal: „Veď aspoň máme pekné kroje.“ Keď ho označili za „tótika“, ktorý má len orať pole a mlčať, Slovák pokorne prikývol a šiel orať ešte hlbšie brázdy. Veď prečo sa hádať, keď si môžete namiesto toho zaspievať smutnú ľudovú pieseň?
Potom prišli Česi s myšlienkou Československa. Slovák sa tešil, že konečne bude slobodný, no namiesto toho dostal lekciu pragocentrizmu. „Vy Slováci ste takí roztomilí,“ hovorili Česi, „ale nechajte to riadenie na nás.“ A čo na to Slovák? No predsa: „Dobre, veď vy ste starší bratia.“ A tak si ďalej sadol do kúta a čakal, kým ho niekto zavolá k stolu.
Kultúrne dedičstvo ponižovania: Ako byť malou fialkou pod plotom
Slovákova poniženosť sa stala jeho druhou prirodzenosťou. Naučil sa nevyčnievať a radšej sa tváriť nenápadne – ako tá fialka pod plotom, ktorú síce nikto nevidí, ale ona tam spokojne kvitne. Konflikty? To nie je nič pre Slováka. Ak mu niekto vezme posledný kúsok chleba, ešte mu podá maslo so slovami: „Nech sa páči.“
Dokonca aj v kultúre sa poniženosť prejavila. Slovenské piesne sú plné smútku a nostalgie – veď čo iné by ste spievali po stáročiach útlaku? A slovenské porekadlá? Tie sú dokonalým príkladom mentality: „Kto vysoko lieta, nízko padá.“ Preklad: „Radšej sa drž pri zemi, aby ťa náhodou niekto nezbadal.“
Moderné umenie ponižovania: Od škôl po pracoviská
Aj dnes je Slovák majstrom v tom, ako si nechať skákať po hlave. Na školách deti poslušne počúvajú učiteľov aj vtedy, keď ich nazvú lenivými. Na pracoviskách zamestnanci prijímajú rozkazy šéfov so sklopenými očami – veď kto by chcel prísť o prácu? A ak sa niekto odváži ozvať? No, ten je okamžite označený za rebela alebo – horšie – za Čecha.
Poniženosť ako tajná zbraň
Ale pozor! Poniženosť má aj svoje výhody. Slovák vie byť tak nenápadný, že ho nikto nepovažuje za hrozbu. Zatiaľ čo iné národy bojujú o moc a slávu, Slovák si pokojne sedí vo svojom kúte a čaká na vhodný moment – napríklad na to, aby ukradol recept na guláš alebo presvedčil svet o tom, že bryndza je lepšia ako všetko ostatné.
A čo je najlepšie? Poniženosť dáva Slovákovi výnimočnú schopnosť prežiť čokoľvek – od vojny až po politické škandály. Takže aj keď skloni hlavu, jeho duša zostáva pevná ako tatranský granit.
