Slovák: Majster skromnosti a holubičej povahy
Úvod: Národ, ktorý sa nesnaží vyhrať olympiádu v asertivite
Každý národ má svoje špecifiká: Nemci sú hrdí a sebavedomí, Angličania obchodníci s kalkulačkou namiesto srdca, Francúzi jemní a rozkošní, a Slováci? No, tí sú... holubičí. Nie, nemyslíme tým, že by lietali alebo hrkútali na strechách. Skôr majú talent prežiť tisíc rokov pod jarmom bez toho, aby sa sťažovali. Ak by sa udeľovali medaily za „pokojné prijatie osudu“, Slovák by bol zlatý olympionik.
Holubičia povaha: Keď je pokoj dôležitejší ako čokoľvek iné
Slovák je taký mierumilovný, že aj keď ho niekto okradne, ešte mu poďakuje za to, že mu nechal topánky. Revolúcie? To nie je nič pre neho. Kým iné národy bojovali za práva a slobodu, Slovák si povedal: „Veď to nejako prežijeme.“ A prežil – tisíc rokov pod Maďarmi! To je výkon hodný Guinessovej knihy rekordov.
Poniženosť: Umenie byť malou fialkou pod plotom
Slovák bol tak dlho utláčaný, že si na to zvykol. Ak mu niekto povedal, že je neschopný a nekultúrny, pokorne prikývol a šiel ďalej orať pole. Keď prišla revolúcia v roku 1848, Slovák sa pridal – ale len preto, že Maďari povstali proti kráľovi. Veď kto by si dovolil ísť proti kráľovi? To by bolo ako ísť proti svätej trojici!
Skromnosť: Život na zemiakovej diéte
Slovenská kuchyňa? Jednoduchá. Zemiaky na raňajky, zemiaky na obed a – pre zmenu – zemiaky na večeru. Ak sa niekedy objaví mäso na stole, je to sviatok hodný zápisu do kroniky. Slovák nepotrebuje luxus; stačí mu chalúpka s hlinenou dlážkou a posteľ plná slamy. A keď už má periny? Tie uloží až po strop – aby susedia videli, aký je bohatý.
Pracovitosť: Od kolísky až po hrob s motykou v ruke
Slovák pracuje od chvíle, keď vie chodiť. Deti pasú husi, dospelí orú pole a starci ešte rúbu drevo. Práca je pre Slováka nielen povinnosťou, ale aj terapiou. Ak by mu niekto zakázal pracovať, cítil by sa ako ryba na suchu – úplne stratený.
Nábožnosť: Boh nad všetkým (a ešte aj nad zemiakmi)
Slovák je taký nábožný, že aj chlieb načína s krížikom vyrytým nožom. Kostoly sú jeho druhým domovom a spoveď považuje za ročný rituál očisty duše (a možno aj príležitosť na klebety). Ak niekto urazí jeho vieru alebo kňaza? To je horšie ako uraziť jeho matku.
