Čas od času človek začuje vetu: „Za socializmu bolo lepšie.“ Starší človek nostalgicky spomína na časy, keď mlieko stálo dve koruny, každý mal prácu a kriminalita bola vraj nižšia ako dnes. Tak si sadnime a rozoberieme tento ružový obraz „starej dobrej doby“.
Kriminalita? Niečo tu smrdí...
Prvý argument, ktorý nostalgici radi vynášajú na svetlo sveta, je, že za socializmu žiadna kriminalita neexistovala. Lenže realita bola trochu iná. Kriminalita existovala, len sa o nej jednoducho nehovorilo. Všetko, čo by mohlo ohroziť obraz „dokonalej“ spoločnosti, bolo starostlivo zametané pod koberec. Ak došlo k vražde alebo prepadnutiu, správa sa k verejnosti nedostala. A prečo? Pretože režim chcel, aby každý veril, že žijeme v najbezpečnejšej krajine na svete.
Dnes sme bombardovaní správami o zločinoch, a tak máme dojem, že je to horšie. Pravda je, že sa skôr len otvorili dvere realite. Režim sa kriminalitou nechválil a jeho kontrola nad médiami bola dokonalá.
Lacné potraviny? Dotácia začarovanej ilúzie
Ďalší obľúbený argument je cena potravín. „Chleba za dve koruny, maslo za štyri. To boli časy!“ Lenže tento „luxus“ bol možný len vďaka štedrým štátnym dotáciám. Štát udržiaval ceny umelo nízke, ale nie preto, že by bol taký štedrý. Potraviny boli lacné na úkor iných sektorov ekonomiky, ktoré zaostávali.
A aby sme nezabudli, čo sa za tými lacnými potravinami skrývalo. Prázdne regály, čakanie na banány v poradovníkoch a poukážky na niektoré druhy tovaru, to bola bežná realita. Záznamy z výplatných pások zase ukazujú, že platy boli smiešne nízke, a teda to, čo sa na prvý pohľad zdalo lacné, vlastne lacné nebolo.
Plná zamestnanosť? Prezamestnanosť.
„Každý mal prácu!“ Čo na tom, že polovica ľudí bola zamestnaná len formálne. Nebola to plná zamestnanosť, ale prezamestnanosť. Továrne boli plné pracovníkov, ktorí nemali čo robiť, a tak sa len tak motali, aby vykázali, že niečo robia.
Produktivita? Takmer nulová. Motivácia? Ešte nižšie. Režim zaručoval prácu pre všetkých, ale kvalita týchto prác a výsledky boli smutným odrazom absencie konkurencie a inovácií. Keď človek nemusel bojovať o zákazníka, nemal ani dôvod zlepšovať svoje výkony.
Plánované hospodárstvo? Slepačia slepá ulička
Plánované hospodárstvo bolo výstavným kameňom socializmu. Lenže realita? Centrálny plán často nemal s realitou nič spoločné. Plánovalo sa, koľko traktorov alebo topánok sa vyrobí, ale nikto neriešil, či tieto produkty človek vôbec potrebuje.
Obchody boli plné vecí, ktoré nikto nechcel, a na druhej strane zúfalý nedostatok tých, ktoré človek zúfalo hľadal. To všetko ukazuje, že hospodárstvo bez prirodzených trhových mechanizmov je jednoducho nefunkčné.
Poučenie na záver
Je ľahké hľadať chyby v dnešnom svete. Nie je dokonalý, ale to nie je žiadny. Spomienkový optimizmus nás však zaslepuje a dáva nám pocit, že minulosť bola lepšia, než v skutočnosti bola. Realita socializmu bola plná nedostatkov, ktoré boli často maskované propagandou.
Namiesto toho by sme sa mali pýtať: Čo môžeme zlepšiť dnes? Pretože aj keď nie všetko funguje, to, čo máme dnes, je oveľa lepšie, než si mnohí nostalgicky spomínajú.
