Miesto na zemeguli vyhradene iba pre teba. Nepochybne, iba pre teba vyhradené. Na večer si tam líhaš a rozmýšľaš, kde si bol včera, kde chceš byť zajtra, ale najmä s kým. Koľko dní trvá, kým človeku stvrdne srdce natoľko, že uprednostní svet pred svojim ja???? Vo víre sĺz kamenie srdce, niekedy slzy nie sú potrebné.
Opustím brloh a šup ho von! Do sveta! Farby! Život! Pohyb! Viac než dynamika, menej ako vánok, tak sa pomaly plazím životom. S úzkosťou pozorujem ostatných. Čo sa im skrýva pod vlasmi? Kdesi vnútri počujem hrať hudbu, a i napriek značnému pokojnému ránu v mojom žalúdku vybuchla obrovská nálož pocitov. Boli tam, keď som míňala jeho auto, a boli tam, keď som zdiaľky pozorovala jeho domček. Nakoľko mi muselo stvrdnúť srdce, aby som to všetko riešila takto? Možno mi vyhovuje byť nenávidenou, hlavne nech som pred iným čistá.
Každá myšlienka vždy skĺzne k nemu. Nedá sa písať, diskutovať, ani uvažovať, aby som ho v sebe necítila. Zbytočné vrabčie čvirikanie o piatej ráno a zbytočné hryznutie túlavého psa do vychudnutého lýtka. Šialenstvo je v celom tele, v každej bunke, dá sa takto existovať?
