Hnedá zem a šedý koreň, zas všetko hnedé a potom zrazu sneh, biely ako višňa koncom apríla a studený ako jarné svieže rána. Nebo krásne, iba na chvíľu, potom čierny mrak a ľudský dych v zrkadle. Všetko milé, všetko ežné, samá skaza a na to nadväzujúci únik kdesi po chodníkoch, ničoho sa nebojím. Jeden, dva, tri desať krokov a hneď budem pri dverách a po nich bude tresk a konečne som v pohode. "Ty si ešte tu? Mal si vypadnúť pred hodinou! Zmizni konečne!"
V minútke ticha nad ľudskou úbohosťou príjemne sa česú vlasy. Zas sú všetci kdesi preč. V krvi žila a v žilách nič, premieľa sa sen i skutočnosť. V tme počujem zvuky, veľmi hlasne, hlasnejšie,potichučky spievajú. Otvorené okno a zatvorené oko, v srdci bicie bijú na poplach. "Si sama, sama si bola, chceš byť sama, chceš byť, chceš biť?" Akupunktúra nevydarená, svet zlyháva, blíži sa čierna diera.
Zimomriavka na tvojej koži, nežne erotická, smelo sa trasúca, pozývajú do rozkošného chladu. V chlade čaká nás smrť, bielym okom žmurká na mňa každú noc. Ja viem, že na to mám, mám na všetko, som pre všetkých, nik pre mňa. Totálne zúfala hľadám ponožky. Nikdy viac chlad, nikdy viac smrť. Niekedy si vybrať musím, niekedy teraz, niekde tu. "Podobáš sa na ukrajinské dievča, máš tak krásne tvarované telo, nemáš rusínskych predkov?" "Nie." "Ale si zvláštna, taká rýchla kamoška."
Cez okuliare nevidno, na čo? Na koho? Svet je hneď tu nablízku. Zo strachu vypne Zem a bude tma alebo svetlo? Okno, východ, cesta, smer...skočím? Skoč. Skočím. V lúči neba vyzerám tak dobre. Nebude to trvať dlho, snáď len sekundu. Zasa dvere a zasa tresk. TRESK! Vzduch! Je jar, po šiestej zime výjdem von. Prvé kroky a prvý pád. Je to krásne, zvládam to...ja to zvládam! Takto chutí šťastie. "Máš k životu sebecký prístup. Ži svoj sen, keď ti za to tak veľmi stojí. Rozmýšľaj dopredu, urč si, čo môžeš a čo nie k zaľúbenému chlapcovi. "
Konečne káva bez vodného kameňa, žiadne biele fliačky v nej nedokážu plávať, zrejme sú už na dne. Na záver musí znieť všetko šťastne, aby si nestratil ilúziu. Hej, ty, čo sa ti toto chcelo čítať, aj tak na mňa zabudneš, nebudeš vedieť o mojej existencii, som len prach, o nič škaredší než ty. Dojedla som jogurt a oddnes alebo odzajtra budem krásna, zasnežená, zmrznutá´, mŕtva. Prídeš mi na pohreb?
