Práve som si pozrela online účet poistenca a táto suma ma naozaj vytočila, lebo počas hospitalizácie som mala pocit, že ju bezdôvodne naťahujú, aby z poisťovne získali čo najviac peňazí. Keď som zbadala túto sumu, ten nepríjemný pocit vo mne ešte zosilnel.
Hospitalizácia bola potrebná kvôli pozorovaniu, či sa jeho stav nezhorší. Pýtala som sa doktorov, či je potrebná až tri noci a či nemôže byť prepustený skôr. Jedinú odpoveď, ktorú som dostala, bola, že cez víkend neprepúšťajú. Žiadne medicínske zdôvodnenie. Syn bol hospitalizovaný na Detskej dermatovenerologickej klinike, kde bola naplnená asi len polovica z 20 lôžok. Bol to pre mňa ďalší dôvod si myslieť, že nás tam držali, lebo jednoducho mohli, a nie preto, že museli.
Lekári boli milí, sestričky a sanitárky tiež, na to sa sťažovať nemôžem, aj keď ak to porovnám s prístupom kolumbijského nemocničného personálu, s ktorým som mala skúsenosti počas pobytu v Kolumbii, tak by sa dalo na Slovensku veľa zlepšiť. Ráno nezapínať svetlo, nerozprávať hlasno, nerobiť z vizity veľké haló, nebuzerovať matky, aby urobili poriadok, ako keby boli vo väzení a podobné drobnosti by pobyt v nemocnici aspoň trochu spríjemnili.
Podmienky v samotnej nemocnici však už také ideálne nie sú. Zaplatila som samostatnú izbu, lebo nás dali na izbu s mamičkou s dvojmesačným dieťaťom, ktorého spánkový režim je výrazne iný, než ročného dieťaťa. V noci by sme nespali kvôli nim my, cez deň kvôli nám oni.
Táto spoplatnená samostatná izba mala okno do vedľajšej izby, bez závesov, takže súkromie sme nemali. Izba mala WC a sprchu, avšak boli určené aj pre vedľajšie izby, čo bolo trochu nepríjemne mne aj matkám z vedľajších izieb a po pár pokusoch, keď nesmelo klopali na moje dvere, radšej využili zariadenia na chodbe. Bolo im jednoducho trápne vchádzať na inú izbu.
Syn dostal diétu, ktorej súčasťou boli druhú deň (sobota) varené zemiaky. Priniesli obschnuté, zrejme uvarené deň predtým, ktoré som synovi ani nedala. Radšej som poprosila manžela, nech mu doma uvarí čerstvé a prinesie.
Syn zo strany personálu nepotreboval žiadnu špeciálnu starostlivosť, sestričky mu podávali len Fenistil kvapky. Preto je konečná suma za hospitalizáciu prekvapujúca.
Je to naozaj veľa, najmä keď to porovnám za moju 7-dňovú hospitalizáciu počas pôrodu (na Antolskej), ktorý prebehol kvôli komplikáciám sekciou - 1353 euro (do toho je zarátaná aj popôrodná starostlivosť o syna). Tieto sumy nie sú prerozdelené, sú vedené len ako "Ústavná (lôžková) starostlivosť". Netuším teda, akú časť z toho tvorí strava, akú podávanie liekov, vyšetrenia a pod.
Zveličene však môžem povedať, že za štvordňové podávanie fenistilových kvapiek si nemocnica vyfakturovala takmer polovicu toho, čo druhá nemocnica za operačný zákrok, pooperačnú starostlivosť a päťdňovú starostlivosť o novorodenca.
Tento nepomer pre mňa znamená to, že som si na vlastnej koži zažila, ako neefektívne sú prostriedky v slovenskom zdravotníctve vynakladané a vyvolal u mňa presvedčenie, že menej využité oddelenia zbytočne (dlho) hospitalizujú pacientov, lebo sú to pre nich ľahko získané peniaze. Rada by som vedela, koľko konkrétne stojí práca lekára, keď vykoná operáciu verzus prezretie pokožky dieťaťa. Koľko starostlivosť o matku po sekcii, ktorá sa 24 hodín nemôže hýbať, a koľko podanie kvapiek ročnému dieťaťu. Tieto nepomery s kombináciou s informáciami o predražených nákupoch nemocníc (od rožkov až po miliónové prístroje) podľa mňa potvrdzujú to, že peňazí v zdravotníctve je dosť, len sú zle využívané.
A to nie je novinka, o tom sa aj hovorí. Otázka je, ako to môžem ja sama zmeniť? Pripomienku na jedlo a izbu som zaslala aj vedeniu nemocnice, zatiaľ mi odpoveď neprišla, dávam im 30 dní a píšem opäť. Napísala som aj svojej zdravotnej poisťovni, aby preverila, či bola taká dlhá hospitalizácia nutná. Odpoveď som taktiež nedostala, a keďže to už poisťovňa zaplatila, tak asi situáciu nepreverila. Tak už ostáva len napísať na blog, ako príspevok k debate o stave slovenského zdravotníctva.
