Asi som "zabrzdený"

Nik tu nejde rozoberať, či mal alebo nemal na výber (malá vysvetlivka pre degešov: kua akože ten virtuálny niekto - je to otvorené, veď konkrétnych prípadov je hŕba, každý nech si dosadí toho svojho), pretože som osobne presvedčený, že možnosť konkrétneho výberu je tu neustále a je len otázkou vlastného presvedčenia a hrdosti/odvahy, čo si človek vyberie, na čo má "gule", či je natoľko schopný, že sa vie za každej okolnosti postaviť na stranu dobra bez ohľadu na seba v prípadoch, kedy rozhoduje o iných ľudských osudoch - ak ide iba o neho, potom je to skutočne jeho vec, ako sa rozhodne, to je každému predsa lautrum fuk.

Ja tu idem písať práve o osobách na takých postoch, ktoré sú "reprezentatívne" v zmysle zodpovednosti za určitú skupinu ľudí (národ, nejaká partia, vedúci "teamu",...)

A už počujem tie uštipačné hlasy s poznámkami v zmysle: i ty (rozumej: ja) a vlastne my všetci len tárame, lebo na jeho mieste by sme konali zo strachu rovnako!
Nuž áno, to je celkom možné - nie každý vie/chce byť "hrdina" (úvodzovky sú tu skutočne na mieste - relativizmus funguje vo všetkom...týmto zdravím slečnu z blogu kohutkova.blog.sme.sk), ale v tom prípade sa potom k takému človeku treba aj tak stavať a absolútne nezohľadnovať to, že mal strach a podobne (a čo všetci tí, ktorí trpeli pre jeho rozhodnutie zvolené zo strachu - akože aký strach museli prežívať títo ľudia, hm!? Veď v konečnom dôsledku väčšina z nich zomrela...ehm, pardon: bola zavraždená!!!).

Ešte raz chcem podotknúť a naozaj prízvukovať, že tu hovorím o jedincoch na rozhodnutiach ktorých záviseli iné ľudské životy a to tým skôr, ak išlo o kvantum ľudských životov.

Ak by sme sa teda zo strachu i my rozhodli rovnako zbabelo, nemá nás čo kto vychvaľovať pre naše iné, možno dobré činy, lebo práve tento negatívny automaticky všetky iné - dobré - neguje! A nech si hovorí kto chce čo chce, je to tak: ak vám niekto zabije matku, otca, sestru, dcéru, bude vás nejako zvlášť zaujímať, že vďaka tomu človeku vzrástla ekonomika o 300%, alebo že národ nemusel čeliť okupácii atď.? Ak ste si teraz odpovedali kladne, potom ste sa vlastne ani nikdy nenarodili...a vôbec mi vás nie je ľúto!

Reakcia: "Nie, priateľu, nemohol si vybrať inak, lebo by ho odstránili/zabili!"
Odpoveď: No a, preboha!?!?!? Veď práve: nezabili síce jeho samotného lebo on sa svojím strachom a zbabelosťou zachránil, no svojim výberom spôsobil, že namiesto jedného života - toho jeho - zomrelo tisíce životov a aj keby 1.000.000.000x spravil niečo "dobré", nijako to nemôže očistiť povesť ani meno ani predošlé "zlé" skutky! Povedané ešte inak: na rozhodujúcich postoch MUSIA byť ľudia majúci morálne zásady a osobné kvality zohľadňujúce v prvom rade EXISTUJÚCI ŽIVOT, nie osobný prospech a vidinu moci ako takej...aké stále aktuálne ešte aj dnes, však? Až mi z toho mráz behá po chrbte...

Tu totiž nejde o odpúšťanie: odpustiť sa dá i najťažší zločin, avšak tu ide o (NE)ZABÚDANIE - človek nemôže zabudnúť na také činy a danú osobu vyzdvihovať, chváliť či nebodaj glorifikovať! Nie, netreba ho na druhej strane všemožne zatracovať a haniť (v prípade, že naozaj konal aj dobre), ale jednoznačne ho treba odignorovať v zmysle pripomínania jeho osoby ako nejakého vzoru, nespomínať a nepripomínať ho v dobrom verejne atď., pretože presne takéto konanie vedie (alebo prinajmenšom hodne prispieva) k neskoršej mystifikácii ľudí, hlavne tých, čo danú osobu nepoznali osobne, alebo nežili v dobe, keď "on/ona" žil(a) - potom tu máme takých, ktorí o tej zlej stránke buď vôbec nevedia alebo vedieť nechcú a každá zmienka na túto tému má na nich rovnaký efekt ako červená farba na rozzúreného býka.

Tieto osoby akoby svojim správaním a názormi v pravom slova zmysle zabíjali vlastných rodičov, či starých, možno až prastarých rodičov tým okázalým hlásením sa k rôznym neo skupinám extrémistického typu. Ono je to, ako keby vlastným predkom - vďaka ktorým tu dnes sú a môžu robiť aj tie bezduché nezmysly, ktoré robia - búchali minimálne 20kg kladivom po hlave a ešte sa pri tom smiali radujúc sa, že je o odporcu ideológie menej, velebiac toho, čo pred časom tú bolesť ich vlastnej rodine spôsobil.

Nevedomosť je choroba - som za zvýšenie platu doktorom a sestričkám! :-)

Takže toto všetko je pre mňa neuveriteľne hrozné a nadosmrti nepochopiteľné bárs si aj úpenlivo prajem zmenu, lež poznajúc realitu všedného života viem, že zomriem nasraný...kua.   Tak teraz nejak neviem, no...asi som "zabrzdený"...abo čo. :-)   P.S.: nehovorím o vlastnej skúsenosti...prejavujem iba svoj občiannsky názor na vec. P.S.2: nie, nie som náboženský fanatik ani nič podobné... P.S.3: na záver ešte pomôcka pre tých skutočne absolútne nechápavých: Hitler, Tiso, Stalin, Saddám...   BODKA.