Sedím si sedím, na stoličke a čakám až sa mi milá teta v ČSOB začne na plno venovať. Sedím docela v dobrom uhle, vidím jej väčšinu plochy monitora. Teta si capká na klávesnicu. Po dvoch troch minútach sa mi začne venovať.
(teta mluviť česky, ja prepisovať slovensky)
"Čo pre vás môžem urobiť ? "
"Potrebujem obnoviť všetky heslá v IB."
Teta sa na mna zmäteno pozerá. Po asi minutovom vysvetlovaní pochopí čo od nej chcem. Začne mi vysvetlovať ako z brožúrky čo to IB je. S pobavenim ju počúvam a hrám sa na blbého. Veď času mám dosť. Po chvíli mi oznámi, že za nový pin zaplatím 100. Ja s kľudom odkývem, že v pohode.
A teraz sa začne bezpečnostný systém rúcať.
Milá teta, pravdepodobne odhlásená zo systému sa začne prihlasovať. So záujmom pozerám na monitor a automaticky nepozerám na jej prsty, lebo sa to nepatrí. Ale ako tak počujem jednoprsté vyklepkávanie do klávesnice, počujem ako si teta pekne písmenko po písmenku nahlas hovorí svoje heslo. Zaujme ma to a kontorlujem to s tým čo píše na klávesnicu.
Sedí to dokonalo.
Prvé heslo by bolo. Blbé, že žiadne ďalšie nebolo.
Ale to by ma tak nezhrozilo ako to čo nasledovalo. Milá teta mi dala napísať heslo na papierik, že pre internet banking. Poslušne som napísal 15znakové heslo. Vrátila mi to, že musí byť heslo od 6 do 10 znakov. Udivene som pozeral na ňu a myslel som si svoje.
Po tom ako zobrala moj papierik, začala moje heslo docela nahlas diktovať okoliu. Modlil som sa aby to nikto nepočul. Ale banka bola plna ľudi. Keby niekto moje heslo chcel, ma ho ako na dlani.
Bombónik prišiel na koniec. Tetuška sa mi snažila vytlačiť PIN. Keď uz platím stovku, chcem aspoň bezpečnosť. ALE kdeže. Tetina tlačiareň nefungovala, tak to išla vytlačit ku kolegyni. Vráti sa s mojou obaločkou, cez ktorú nieje vidieť (poznáte to, tie obálky na PINy).
PIN sa v takomto prípade natláča podobným zariadením ako je písací stroj. Vrstvy obálky posobia ako strojová páska.
NA samotnej obálke ale bola nalepená ešte jedna vrstva, ktorá mala podobne "chaotický" vzor ako to býva tradične, keď nechcete nechať niekoho nahliadnuť do obálky.
Odlepím túto vrchnú vrstvičku a čo nevidím, PIN je zrkadlovo vyembosovaný. Na obálke je napísané, že v prípade poškodenia sa mám hlásiť na pobočke. Sedím ako obarený studenou vodou. Ako sa mohol dostať môj PIN takto ľahko mimo tú obálku? TO ma docela naštvalo, a aj som sa postažoval. Tetuša len skonštatovala, že tomu nerozumie.
Čize ako jednoducho sa môže dostať PIN mimo obálku.
A neposledný odpis je v tom, že tu Čechách sa dá kupovať na kartu aj bez PINu, stačí podpis. A už vidím ako je predavačka v obchode odborník na pravosť podpisu. Ale to je iná kapitolka.
Ešte pred odchodom sa mi podarilo zistiť, že moj IB je vlastne asi taký IB ako ja som ponorka. Chytáčik je v tom, že treba k tomu mobilný telelfón na ktorý mi pošlu identifikačný kód SMSkou. Nechcem byť zlý, ale SMSka nieje 2x najbezpečnejšie médium na prenos informácií a zároveň, keď pôjdem na IB na slovensku, môžem si bez českého mobilného operátora tak labu lízať.
Ale to je vek moderných technoogii, že....
