Problém dnešnej modernej cirkvi (teda hlavne katolíckej) je, že zahŕňa velké spektrum ľudí - ľudí jednoduchých i ľudí s vysokou inteligenciou, čo fungujú v modernej spoločnosti, často multikulturálnej - ano napríklad Európa.
Tí jednoduchší si nechajú z pohľadu autority cirkvi nakazovat najrôznejšie veci (ako napr v prípade katolíckej cirkvi - pálenie Harryho Pottera - totálna zvrhlosť - PÁLIŤ knihy).
Títo ľudia sú pre cirkev často submisivni jedinci, ľahko ovlyvniteľné masy. Táto skutočnosť je veľmi ľahko znužitelný faktor pri fungovaní hocakej spoločnosti.
Moderná Európa je ako multikulturálna, tak prepojená s celým svetom, ako po stránke politickej , tak po stránke ekonomickej.
Je dokonca zložená aj zo štátov, ktoré niesú, ako napr Poľsko, z veľkej časti nábožensky orientované. Čize tam nebude každý skákať ako si niektorá (nielen katolícka) cirkev zapiska.
A ak to pískanie začne prerastať rozumnú mieru - napr obmedzovanie cudzincov a internáboženenská neznášanlivost - zložitejší (opak jednoduchých ^_^ ) ľudia sa začnú od cirkvi odvracať. Hlavne tí s vyšším duševným potenciálom - čize ľudia s dobrým vzdelaním, čo dokážu aj sami za seba myslieť.
Radšej budú asi veriť sami, bez cirkvi, ako sa stať súčasťou spoločenstva, ktoré úspešne namieri k prozekučnému a totalitnému systému. A to nehovorím len o katolíckej cirkvi.
Za najhoršie však považujem skutočnosť, že veriaci, nielen katolíci, si myslia, že zákony ich náboženstva sú tie jediné správne. Naproti svetským zakonom, ktoré sú pre všetkých, robené nestranne (no nie vždy stane sa), a majú nejaký ten racionálny podklad. Alebo aspoň je tu o ten racionálny podklad snaha. Avšak niesú to zákony založené na viere, ale aspoň na nejakých faktoch.
Avšak náboženstvá sa snažia nanútiť svoje zákony a predstavy o dianí všedných vecí. Tieto myšlienky nemusia byť ani v mene obecného blaha a ani v spojení so zdravým rozumom - ale keď to tak raz Boh povedal, musí to byť správne - alebo nie?
Najhoršie na tom je, že ľudia častokrát zabúdajú myslieť aj v rovine - čo keď to celé je len konštrukt - berú svoju vieru a jej náuky ako 103% realitu.
A to mi vadí, a zároveň ma to znepokojuje.
Rozdiel medzi veriacim a ateistom je v tom - že ateista veriaceho vo vykonávaní jeho viery neobmedzuje, nijako ho nehaní (až na pár blbcov) a ani neodsudzuje. Berie ho ako súčasť spoločnosti s právom na vyznávanie svojej viery.
Avšak veriaci často z pohľadu (hlavne monoteisticke nábozenstvá), že neveriť v ich "VEC" je vlastne jeden z najhorších hriechov - pozrime si Prvé blblické prikázanie, Korán, hocčo - majú dosť problém i so základnými slobodami ateistov - neveriť.
Další veľký problém je podľa môjho názoru v tom, že ateista na zákony a pravidlá, ktoré tvoria jadro spoločnosti, nepozerá ako na vec nemennú, úplne správnu a pravdivú, a je ochotný debatovať, meniť a adaptovať. Čím sa dá dosiahnuť všobecne priateľný konsenzus. I ked nie vždy. Ale model je adaptabilný, dá sa pravdaže aj pokaziť.
U monoteistikých vierouk je to skoro úplny opak.
Debata je tu možná, ale tieto "spoločenstvá" niesú schopné a ani ochotné pracovať na svojom obsahu, pravidlách a základoch. Svoje jadro ( dogmy ) berú ako nemenné, pevné a správne. Zmeny berú veľmi ťažko - pozrime si na Bibliu (tú mam aspoň prečítanú).
To ze sa v nej propaguje násilie (na inovercoch, ženách...), potláčanie rovnoprávnosti žien a mužov, že sú v nej rozpory a kontradikcie. A je tu i možnosť aktívneho zneužívania - napr kazateľmi. Nič proti mnohým rozporom nerobí, Biblia sa vždy (oficiálne) reinterpretuje (ak vôbec) len z vnútra cirkvi, veď predsa nikto iný nemá do toho čo kecať. S Koránom je to možno ešte horšie.
Naopak ateisti nemajú problém ak do zakonotvorného procesu prispievajú aj iné spoločenstvá. Ak majú nejaky rozumný argument - napr - no nezabíjajme sa, nieje to správne.
Čiže, chcem len ukázať, že základ spoločnosti by malo byť ateisticke a neutralne jadro, ktoré bude rozhodovať bez nejakej zaujatosti. A hlavne nebude rohodovať v mene hocakého Boha, prípadne nejakého proroka alebo knihy.
A to či Boh existuje alebo neexistuje, ani nieje ani tak podstatné, len pre veriacich je doležité, aby si uvedomili, že nemôžu niekomu nanútiť VIERU. Ako by sa cítili, keby im niekto nútil NEVIERU.
Nikto im nenakazuje nedodržiavať nadmnožinu zákonov, kde rozdiel medzi množinou zákonov (svetkých) a ich množinou zákonov sú prídavky zo zdroja ich spoločenstva. (Ach ten MATFYZ).
Ale opačný proces nesie so sebou len problemy a častokrát i násilie a utrpenie.
Asi len toľko.
