Pri čítaní nemalého počtu Sci-Fi kníh som došiel k rôznym poznatkom, záverom a predpovediam. Na jednu z nich som sa pri poslednom sledovaní večerných novín rozpamätal.
- Svet sa cyklicky búri proti neprávu ktoré je na ňom páchané. Revolúcie prinášajú chaos do dekadencie. Ničia a pustošia to, čo sami nenávidíme. -
Je to skutočne tak? Neviem, niesom historik. Ale viem, že každým dňom rastie moc asi najzhubnejšej veci mojej generácie - megakorporácií a monopolov. Neprávosť a absolútna dekadencia prameniaca z pozície týchto inštitúcii s ľahkosťou zatieni to pozitívne čo prinášajú. Nič na tomto svete nieje monopolárne (dobre slovo, ze hej), či už čierne alebo biele.
No monopol (pojem, ktorý budem použivať aj ako zástupný symbol pre megakorporácie, korporácie a iné podobné elementy - čize vnímajte ten pojem veľmi intuitívne) je najlepšia cesta pre manifestáciu najhorších ľudských prejavov - dekadencie, nenažranosti a vykorisťovaniu. Určite som nespomenul všetky, ale predstava by bola.
Monopol je niečo, čo žije vlastným životom. I keď tento život má ústrednú riadiacu štruktúru v podobe človeka. Obrovská zotrvačnosť a s tým spojená neschopnosť normálne fungovať. Veľkosť a hybnosť takého systému je akoby predurčená k tomu aby časom prešla k nekalým taktikám a systému núteného napredovania. Lebo keď raz začne zostup, je veľký problém ho zastaviť. Preto teda radšej ničiť všetko naokolo v mene pokroku a rastu?
Dajte mi monopol a ja vám dám krízu!
Monopol je najlepšia cesta ku vzniku kríz či už spoločenských alebo ekonomických. Inými slovami - vo svete sa vytvára veľmi neprirodzená a nespravodlivá stavba spoločnosti. Niesom ani socialista a ani komunista, ale opačný extrém je rovnako bezhlavý a bezpätý.
Zdá sa vám, že chodím okolo niečoho a bojím sa do toho zabrdnúť? Asi to tak bude. Monopol, či už náš SPP, maďarský Slovnaft, americký Microsoft alebo japonská SONY sú krásnou ukážkou toho o čom hovorím. Ľudia si zvykli aspon trošku spoliehať na štát a i v tých najblbších časoch sa v kútiku mysle spoliehajú na blahodárny zásah. Ale v prípade monopolov (megacorps?) je to asi horšie ako v prípade Hitlerovského Nemecka.
Drzosť monopolov presahuje každú rozumnú hranicu. Slovnaft kašle na pokuty, Microsoft ovplyvňuje americkú, prípadne juhoáziské vlády, SPP nás tlačí niekam úplne do extrému a SONY nemá problém presadzovať "svoju politiku" tam kde sa im to hodí (spolu s BMG a spol.).
Kam to môže dôjsť? Sme predsa inteligetná spoločnosť, ktorá by nemala použivať násilie ako prostriedok získavania nejakých svojich cieľov. Ale čo s "niečím" čo totálne kašle na morálny alebo právny kódex? Čo potom? Prečo nepozatvárajú vedenie Slovnaftu a nepostavia ich k múru - lebo sme inteligetná spoločnosť 21.storočia. Prečo nepostavia Microsoft pred súd za obmedzovanie doslova práva myslieť? A prečo musíme trpieť zvrhlý právny poľad na "duševné" vlastníctvo?
Načo vlastne máme vládu, keď nedokáže urobiť poriadok? Stačilo by tak málo, ráznejšie kroky, ráznejšie myslenie. Ale na to je možno neskoro. Lobistické skupiny nás všetkých pekne krásne pre"štali". A teraz môžme platiť a platiť. Slúžiť alebo reálne sa odsťahovať na severný pól. Ale na vine je ropa. Vždy a všade. A to som ani nezačal uvažovať o bankách. Keby tak ľudia boli osobne zodpovedný za svoje vyhlásenia a sľuby...
Každá doba má ale svoju revolúciu.
Keď si to tak spätne čítam tak tomu vlastne ani sám nerozumiem. Ák tomu porozumiete vy, dajte mi o tom vediet :)
