Budova COV bola do užívania odovzdaná v roku 1991. Odvtedy prešla niekoľkými rekonštrukciami. Za roky 2002-2008 malo mesto zisk z tejto budovy takmer 17 miliónov korún. Faktom však je, že budova si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Takisto nie je dôvod nato, aby mesto prevádzkovalo budovu, ktorá by mala slúžiť ako obchodné centrum, hoci v súčasnej podobe ho zaň považuje málokto. Takže predaj niekomu kto budovu zrekonštruuje bol na mieste.
Prvé chyby sa stali v roku 2008, keď sa na stretnutí mesta s nájomníkmi dohodlo, že bude COV predané nájomníkom za cenu určenú v znaleckom posudku. Prvou problémom bol prísľub, že sa budova predá nájomníkom. Tým sa výrazne znížila možnosť predať budovu inému záujemcovi. A ďalším problémom bolo, že sa už v rozpočte na rok 2008 počítalo so sumou 20 000 000 sk za predaj budovy. Odkiaľ sa vzala táto suma, keďže znalecký posudok neexistoval, je záhadou. A ako sa neskôr ukázalo bola to naozaj chyba, keďže znalecký posudok ohodnotil budovu aj s pozemkom na trojnásobok tejto sumy.
V máji 2009 sa do programu zastupiteľstva dostal návrh na odpredaj COV. Do diskusie sa zapojilo viacero poslancov, ale za Veču v diskusii niekoľkokrát vystúpil iba poslanec Belický, ktorý výrazne podporoval predaj budovy nájomníkom, čo nie je nič prekvapujúce. Zarážajúce však sú dve veci. Prvou, že mestskí poslanci zvolení vo Veči asi nemali potrebu sa k predaju vyjadriť (ako k mnohým iným veciam). Druhou je skutočnosť, že v diskusii sa ani raz neodznelo, čo bude s touto budovou po odpredaji. Ani náznak nejakých záruk ďalšieho rozvoja.
Z diskusie tiež vyplynul návrh, aby sa mestská polícia z objektu COV presťahovala do budovy bývalej školy na Komenského ulici. Má to však jeden háčik a to nákladnú rekonštrukciu tejto budovy. Nehovoriac o tom, že dodnes nie je jasné načo sa bude táto budova využívať, s výnimkou časti pre mestskú políciu. Ale to je charakteristickým znakom nekoncepčného myslenia niektorých poslancov, ktorí chcú najskôr rekonštruovať a až potom určiť čo v budove bude. Tak ako sa pred pár rokmi rekonštruovali priestory pre mestskú políciu a dnes už údajne nie sú vyhovujúce. Za návrh o predaji (ešte však nebola určená cena) hlasovalo dvanásť poslancov: Štefan Bartošovič, Jozef Belický, František Botka, Peter Gomboš, Jozef Grell, László Gyurovszky, Svetozár Hikkel, Ladislav Košičár, Ivan Kováč, Michal Lužica, Ľubomír Stredanský a Jozef Varsányi. Proti bolo alebo zdržalo sa 11 poslancov. To znamená, že návrh prešiel o jeden hlas. Ak by poslanec Belický nehlasoval o predaji samému sebe, čo by bolo minimálne morálne, tento návrh by neprešiel.
V septembri 2009 bol zastupiteľstvu známy aj znalecký posudok, podľa ktorého mala budova aj s pozemkom hodnotu 58 miliónov korún (takmer dva milióny eur). Tiež bola predložená ponuka súkromnej spoločnosti na kúpu COV v hodnote 1 milión eur. Navrhované uznesenie bolo vo forme alternatív, kde jedna hovorila o priamom predaji a druhá alternatíva bola v podobe vyhlásenia verejnej súťaže.
Nakoniec sa poslanci rozhodli pre priamy odpredaj nájomníkom. Nie však za cenu znaleckého posudku, ale za cenu 1 miliónov eur, pretože takú sumu navrhla súkromná firma. Tento návrh predložil poslanec Ján Kmeťo. Považujem za nenormálne, že sa cena budovy stanoví takýmto spôsobom. Čo by robili poslanci ak by neexistovala žiadna iná ponuka? Alebo ak by ponuka bola na 2 milióny eur? Spôsob stanovenia ceny ako aj odmietnutie verejnej súťaže je podľa mňa dôkazom toho, že poslanci neobhajovali záujmy všetkých občanov mesta ale iba niektorých.
Ďalším argumentom pre nižšiu cenu bolo, že nájomníci do priestorov investovali. To je pravda, ale nie každý nájomník investoval rovnako. Dá sa dnes dokázať kto koľko investoval? Navyše mesto tiež investovalo do rekonštrukcie budovy. Okrem toho predaj bol vždy spojený s podmienkou, že bude budova predaná za cenu znaleckého posudku, čo sa nestalo. Ďalšie tvrdenia o tom, že predaj niekomu inému zvýši ceny nájmu tak, že nájomníci budú nútený ukončiť činnosť pláva na vode. Za prvé, kto už by len prišiel do týchto priestorov? Rozhodne je naivné si myslieť, že Veča patrí medzi tak atraktívne miesta, že obchodníci sa pobijú o to, aby tu mohli otvoriť svoje obchody. A nový majiteľ by si sotva mohol dovoliť prázdnu budovu. Ak sú nájomníci schopní zaplatiť 1 miliónov eur a údajne budú investovať aj do rekonštrukcie, tak sa mi zdá argument o príliš vysokom nájomnom postavený na hlavu. Navyše ak nemajú mať peniaze na nájomné, odkiaľ budú mať peniaze na rekonštrukciu? A čo ak s rekonštrukciou nebudú súhlasiť všetci noví majitelia, ako bude prebiehať rekonštrukcia?
Nakoniec za priamy odpredaj nájomníkom v cene 1 milión eur hlasovalo až 17 poslancov: Štefan Bartošovič, Igor Bečár, Jozef Belický, František Botka, Peter Gomboš, Jozef Grell, László Gyurovszky, Svetozár Hikkel, Peter Hollý, Ján Kmeťo, Ladislav Košičár, Ivan Kováč, Michal Lužica, Jozef Mečiar, Helena Psotová, Ľubomír Stredanský, Jozef Varsányi, Erika Velázquezová, Milena Veresová. Proti bol iba jeden poslanec- Miroslav Polónyi a další dvaja sa hlasovania zdržali- Jozef Husárik a Marián Kántor. S uznesením súhlasil aj primátor.
Na záver stručné zhrnutie. Za prvé, sľúbiť nájomníkom, že im bude budova COV odpredaná bola chyba. Za druhé predávať budovu v hodnote takmer dvoch miliónov eúr bez verejnej súťaže, ktorej by sa mohli zúčastniť aj nájomníci bola chyba. Vo verejnej súťaži by sa okrem ceny mohli zohľadniť aj ďaľšie plány a garancia rozvoja tohoto objektu. Určiť cenu predaja spôsobom, že jeden záujemca dá ponuku a za túto ponuku sa budova predá niekomu inému je niečo naozaj nenormálne. A na záver predať budovu bez akýchkoľvek dalších garancií rozvoja bola najväčšia chyba.
A ako to vyzerá s budúcnosťou tejto budovy? Prvou možnosťou je, že noví majitelia zoženú financie na rekonštrukciu a další rozvoj. Za pravdepodobnejšie však považujem dve ďalšie možnosti. Tieto financie nezoženú alebo sa nedohodnú a budova bude chátrať ďalej. A na to nadväzuje ďalšia možnosť, že niekto budovu potom lacno odkúpi a následne so ziskom predá.
