Ubytovací blok má deväť poschodí a z väčšiny z nich sa dalo vyjsť von. Na Magnuse nie je jedna, prípadne dve veľké šatne. Na každom poschodí, z ktorého je možné vyjsť do vonkajších priestorov je malá šatňa. Vonkajšie podlažia sú podstatne vyššie ako tie vnútorné. Na jedno vonkajšie tak môžu pripadnúť dve vnútorné. Tlačidlá vo výťahu boli označené dvomi číslami. Jedno platilo pre vonkajšie a druhé pre vnútorné poschodie. Trvalo mi niekoľko dní, kým som si na to zvykol a zorientoval sa. Pohybovať sa vonku tiež nebolo úplne jednoznačné, čo mi potvrdilo viacero ľudí, ktorí tam pracujú roky. Magnus stojí od roku 1983 a orientácia tam nie je tak jednoduchá ako napríklad na Clair, o ktorej už som písal. Konštrukcia Clair je prehľadná a logická. Aj napriek tomu, že je Magnus väčší, jednotlivé časti plošiny a všetky technológie sú natlačené na seba. Veľa z nich je schovaných pod strechou, chránených pred vplyvmi počasia. Na mnohé z týchto miest sa nedostane veľa denného, čo vplýva na vnímanie priestoru a sťažuje orientáciu. Plošinu som zväčša po obvode nezmyselne obchádzal vždy, keď som niečo hľadal. Po týždni už to bolo lepšie.
Pracoval som na úplnom vrchu. Tento priestor je z veľkej časti využitý ako skladisko. Podstatnú časť tzv. top decku zabrali kontajnery rôznych veľkostí a tvarov. Na manipuláciu s nimi slúžili tri veľké žeriavy. Dva v oboch severných rohoch a jeden v juhovýchodnom rohu. Takto rozmiestnené mohli svojimi dlhými, mohutnými ramenami obslúžiť ktorúkoľvek časť plošiny. Keď nepracovali, ramená sa týčili do výšky otočené smerom na more. Počasie sa v priebehu dvoch týždňov dosť menilo a v silnom vetre boli ramená posadené na podporné oceľové konštrukcie. Asi v polovici môjho pobytu k plošine doplávala zásobovacia loď. V ten deň na top decku nepracoval nikto okrem ľudí zapojených do prekládky kontajnerov. Jednoducho sme nedostali povolenie na prácu. Čakali sme, kým skončia, čo trvalo celé hodiny. Premiestňovanie kontajnerov pokračovalo v noci a aj na ďalší deň. Ale to už sme sa mohli pohybovať po top decku a pracovať. Okrem troch žeriavov plošine dominovali ďalšie dve vysoké konštrukcie. Masívny stožiar, po ktorého nohách sa hore plazia potrubia a na jeho konci je horák spaľujúci vedľajšie produkty ťažby. Myslím, že to nepreženiem ak napíšem, že táto konštrukcia bola vyššia ako 50 metrov. O niečo nižší je tzv. derrick. Táto konštrukcia je krytá oplechovaním a v jej vnútri prebieha vŕtanie.
V čase mojej návštevy bola na Magnuse kvôli opravám a údržbe zastavená produkcia. Plošina tak bola vonku podstatne tichšia.
Tak ako som bol na mojom úplne prvom výlete na ropnú plošinu zhrozený zo skutočnosti, že v izbe nebolo okno, tak som bol na Magnuse veľmi milo prekvapený. Aj keď som v izbe okrem spánku netrávil žiaden čas, okno robilo veľký rozdiel a výhľad aj keď len na studené more mi pripomínal, že tam vonku je svet. Mať v izbe prirodzené denné svetlo bolo príjemné.
Vo voľnom čase bola k dispozícii priestranná spoločenská miestnosť. V nej biliardový stôl, jeden menší a jeden profesionálny stôl na snooker, dva hracie automaty, počítače s pripojením na internet denná tlač vždy po prílete vrtuľníku, knižnica. Vedľa bolo malé kino, celkom dobre vybavená a dosť vyťažená posilňovňa. Otvorená bola od šiestej do desiatej večera, čo som ocenil, pretože som spal hneď pod ňou.
Dva týždne na plošine ušli celkom rýchlo a nebyť častých prestojov a čakania na povolenia(Nebolo výnimkou čakať každe ráno 2-3 hodiny. Raz sme dokonca čakali celý deň a nedočkali sme sa.), ušli by ešte rýchlejšie. Stretol som tam veľa priateľských ľudí. Vo voľnom čase bolo čo robiť a s kým sa porozprávať, pretože plošina nie je práve miesto, kde by sa chcel človek nudiť.
