11 miliard Eur je suma, ktorú môže Slovensko v súlade s Národným strategickým referenčným rámcom čerpať v programovacom období 2007-2013. Z domácich, verejných a súkromných finančných zdrojov by sa malo prispieť ďalšími 3-5 mld. EUR na zvolené ciele.
Eurofondy nie sú univerzálnym liekom na vyriešenie komunálnych problémov, sú len doplnkovým zdrojom. Pre život miest a obcí sú rozhodujúce financie zo štátneho rozpočtu, z ich vlastných rozpočtov a ďalších zdrojov. Musíme si uvedomiť, že eurofondy nie sú darom z Bruselu. Ich hlavným cieľom je znižovanie regionálnych rozdielov, zvyšovanie regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti a rozvoj európskej územnej spolupráce (výmena skúsenosti a know how, prepájanie znevýhodnených a hraničných regiónov).
Obce v takzvaných póloch rastu, kde sa nachádzajú predovšetkým mestá a väčšie obce, čerpajú prostriedky z Regionálneho operačného programu a jeho opatrení, kde je DPH oprávneným výdajom. To znamená, že platia zo svojich prostriedkov iba päť percent.
Malé obce môžu čerpať prostriedky z Programu rozvoja vidieka, kde musia do svojich nákladov zarátať aj 19-percentnú daň DPH. Tá je totiž v tomto programe kvalifikovaná ako neoprávnený náklad a nedá sa preto odpočítať. Napriek prísľubom vlády, že časť DPH bude obciam refundovaná zo zdrojov štátneho rozpočtu, je naďalej táto otázka nedoriešená. Napríklad v prípade, že celková suma bude milión eur, obec by musela zaplatiť na daniach takmer dvestotisíc eur, čo pre väčšinu malých obcí predstavuje podstatnú časť ich ročného rozpočtu.
Nepokladám za správne, že pri čerpaní peňazí sa sleduje kvantita a nie kvalita vyčerpaných peňazí. Podstatou by bolo skôr, či peniaze splnili účel alebo naštartovali rozvoj regiónu. Mal by sa sledovať obsah, správny výber, efektívna realizácia a prínos projektu. Stáva sa, že podporené projekty nemajú zaistenú udržateľnosť. Je chybou ,že eurofondy na Slovensku podporujú množstvo dielčich teda čiastkových projektov, ale len v menšej miere komplexné územné projekty a komplexné riešenia. Bolo by zaujímavé porovnať SR s podobnými krajinami.
Veľa úradníkov na slovenských ministerstvách, ktoré zabezpečujú implementáciu eurofondov sa vyhovára na Brusel. Treba však rozlišovať byrokraciu stanovenú Bruselom a byrokraciu, ktorú si vytvorili ministerstvá na úrovni členského štátu. EÚ si stanovila tzv. minimálnu prísnosť čerpania prostriedkov. Každá členská krajina si môže určiť svoju prísnosť, pričom európsku musí dodržať. Na Slovensku si väčšina ministerstiev zvolila neúnosnú ekonomicky nezmyselnú kontrolu. Dáva mimoriadny dôraz na byrokraciu, kontrola účtov a halierových položiek.
Riadiace orgány vyžadujú už pri podávaní projektu množstvo tlačív, ktoré v prvej fáze vôbec nepotrebujú. Napríklad potvrdenie o neexistencii dlhu voči sociálnej poisťovni zaťažuje nielen žiadateľa, ale aj pracovníkov poisťovne. Úplne by stačilo v tejto prvej fáze čestné prehlásenie s tým, že keď bude žiadateľ projektu úspešný predloží originál potvrdenia. Príčinou diskvalifikácie projektu sú niekedy čiarky, zle napísaný dátum a banality, na ktorých úradníci bazírujú.
Od obcí sa žiada, aby k žiadostiam v rámci jednotlivých výziev k operačným programom predkladali už realizačné projekty, nie projekty určené na stavené povolenie, čo minimálne dvojnásobne finančne predražuje projektovú prípravu v čase predkladania projektov s neistým výsledkom či projekt bude podporený alebo nie.
Stálo by za zváženie, aby obce v prvej fáze ku projektu predkladali investičný zámer, a v prípade jeho schválenia by pokračovali v územnom a stavebnom konaní a v druhej fáze by už prekladali realizačný projekt. Obce by si tak ušetrili miliónové položky , ktoré vynakladajú na projekty, ktoré končia prevažne v zásuvkách na obecných úradoch.
Ako to funguje na Slovensku ?
Ak by obec a mesto aj dokázali sami vypracovať projekt nemajú šancu uspieť. A tak mestské a obecné úrady obliehajú agentúry, ktoré prisľúbia 90% úspešnosť projektu, za ktorú si vyžiadajú odmenu za vybavenie schválenia projektu. Odmena môže mať podobu finančného alebo aj iného plnenia. Pri finančnom plnení zaplatí obec hotovosť za schválenie projektu. Mnoho obcí nemá takéto financie, preto sa dohodnú s agentúrou na prenechaní zabezpečenia služieb alebo nákupu tovarov na určený subjekt. Verejné obstarávanie zabezpečuje subjekt, ktorý stanoví také kritéria, aby vyhral vopred vybraný subjekt. Nestransparentné tendre znižujú dôveryhodnosť Slovenska
Od obcí sa žiada, aby k žiadostiam v rámci jednotlivých výziev k operačným programom predkladali realizačné projekty nie projekty určené na stavené povolenie, čo minimálne dvojnásobne finančne predražuje projektovú prípravu v čase predkladania projektov s neistým výsledkom či projekt bude podporený alebo nie.
Veľké množstvo financií sa vynaloží na predražené logá, zbytočnú reklamu, ktorá veľmi okrajovo a vysvetľuje možnosti a princíp čerpania financií z európskych fondov. Takto sa takmer 30-40% minie zbytočne a peniaze neprídu vôbec do obcí alebo miest a zostanú v rôznych sro-čkach.
Pri zverejnení výzvy sú pravidlá, ktoré sa počas implementácie menia. Neúnosná je aj príliš prísna kontrola malých nepodstatných položiek projektu zo strany ministerstiev, ktorá ďaleko prekračuje minimálnu prísnosť určenú Európskou úniu a je najčastejšou príčinou nečerpania eurofondov. Ľudia v projektových tímoch sa musia sústrediť na kvalitné projekty s prínosom k utváraniu konkurenčného prostredia, nie celé hodiny sedieť v učtárňach a míňať drahocenný čas a energiu a v neposlednej miere aj horu papiera na výpisy z účtov. Napr. SMS stojí 2 koruny, ale kontrole sa venuje tím ľudí, mrhá čas, peniaze, materiál. Kontrola stojí často mnohonásobne viac ako kontrolovaná položka. Kontrola je potrebná v každej inštitúcii, nie však v takej nezdravej forme, akú vyžadujú niektoré ministerstvá.
Platby za dokončené projekty prichádzajú oneskorene až po niekoľkých mesiacoch alebo aj po rokoch, ak vôbec. Môžu stroskotať aj na úplnej banalite napríklad na tom, či SMS je oprávneným nákladom alebo nie je.
Čerpanie peňazí zo štrukturálnych fondov EÚ na Slovensku sprevádza zbytočná administratíva, oneskorené platby, ktoré komplikujú ekonomiku konečných prijímateľov. Zložité je aj overovanie oprávnenosti výdavkov, ktoré je výsledkom komplikovaného riadiaceho procesu. Je jasné, že tieto riadiace procesy nevznikli samy od seba. Vymysleli ich konkrétni ľudia, ktorí sú presvedčení o ich funkčnosti. Systém má však slúžiť ľuďom a nie ľudia systému. Nadmerné administratívne prekážky a byrokracia, ktoré si stanovujú ministerstvá niekedy zbytočne nad rámec pravidiel z Bruselu odrádzajú žiadateľovod čerpania fondov EÚ. Odrádzajú mimovládne organizácie a spôsobujú ťažkosti aj predstaviteľom obcí a miest, z ktorých len relatívne malá časť má "reálny úžitok z fondov"
V tomto roku 2010 budú členské štáty EÚ prehodnocovať programovacie obdobie 2007-2013.
Považujem za nutné prehodnotiť stratégiu vlády SR, ktorá dáva dôraz na rozvoj kohéznych pólov rastu, ktoré tvoria niečo menej ako tretinu obcí Slovenska.
Obce a mestá deklarujú, že nie je problém pripraviť dostatok projektov na čerpanie zo štrukturálnych fondov. Obce pripravili v niektorých opatreniach až desaťnásobne viac projektov, ako bolo možné reálne odfinancovať.
Aby žiadna obec na Slovensku nebola vylúčená z čerpania fondov stálo by za zváženie stanoviť sumu na jedného občana SR a túto rozdeliť obciam a mestám na počet obyvateľov. Tak by každá obec s istotou, že finančné prostriedky dostane, vypracovala projekt pre svoj rozvoj, ktorý by musel splniť najmä formálne kritériá. Takto by mal šancu mať osoh z európkych peňazí každý občan bez ohľadu, či býva v Bratislave alebo v najmenšej obci na Slovensku. Samozrejme občania prostredníctvom svojich poslancov v obecných a mestských zastupiteľstvách by museli prísnejšie monitorovať správu vecí verejných na každej úrovni samosprávy.
