Pre mňa Vstup Slovenska do EÚ znamenal bodku za minulosťou.
A to bodku nielen za komunistickou minulosťou, ale aj za obdobím, keď sa so Slovenskom v NATO a v EÚ vôbec neuvažovalo. Slovensko vstupovalo do EÚ po obrovských peripetiách. Vtedajší premiér Dzurinda trpezlivo obiehal Európsku komisiu a členské štáty. Presviedčal a niekedy doslova prosil, aby Slovensko z procesu rozširovania nevylúčili a neposlali na „bieloruskú" cestu. Ubezpečoval, že Slovensko svoje problémy zvládne a bude platným členom EÚ.
Pre mňa EÚ znamená svojim spôsobom rodinu.
Rodinu, počas môjho mandátu 25., neskôr 27. a v súčasnosti 28. členských štátov, v ktorých žije viac než 500 miliónov európskych občanov. S mnohými súčasnými poslancami EP, ktorí reprezentujú tieto štáty, mám naďalej veľmi úzke kontakty až rodinné väzby. Pravidelne ma informujú o dianí v Bruseli a v Štrasburgu. S Annou Ibrisagic, švédskou europoslankyňou, ktorá mi je ako sestra, sa navštevujeme niekoľkokrát do roka.
Veľmi pekné spomienky mám na historicky prvú slovenskú štrnástku v EP v období 2004-2009, ktorej som mohla byť súčasťou. Prežili sme spolu veľmi veľa ľudsky silných chvíľ: Vstup Slovenska do Schengenu, Eurozóny, bojovali sme spolu za Slovensko a za novú EÚ-10, vytvárali koalície, aby hlas novej "Európskej 10" bol čo najsilnejší.
Veľmi silno rezonuje vo mne spolupráca nás historicky prvých europoslancov za Slovensko, našich asistentov, tlmočníkov, spolupracovníkov zo Zastúpenia SR v Bruseli, Komisie, Rady, Slovákov v politických skupinách v EP, Zastúpenia slovenských regiónov v Bruseli, novinárov, Zastúpenia EP a EK na Slovensku, naprieč politickému spektru, spolupráca s eurokomisárom Jánom Figeľom, Marošom Šefčovičom, vtedy veľvyslancom pri inštitúciách EÚ a súčasným eurokomisárom, Petrom Sopkom, veľvyslancom Veľvyslanectva SR v Belgickom kráľovstve a Luxemburskom veľkovojvodstve so sídlom v Bruseli. Pamätám sa, že sme sa tešili z úspechov našich slovenských politikov v EÚ, napríklad, keď vtedy minister financií Ivan Mikloš získal titul najúspešnejšieho ministra financií v EÚ alebo Miroslav Lajčák vtedajší splnomocnenec na Balkáne alebo Eduard Kukan,vtedajší minister ZV SR vystúpili v EP v zahraničnom výbore o situácii na Balkáne a zožali potlesk kolegov poslancov. Pamätám si na naše spoločné debaty s Jánom Mazákom počas letov do Viedne a Bruselu, ktorý pracoval na ES v Luxemburgu. Pamätám sa ako veľmi som sa tešila, keď komunitné divadlo Divadlo z Pasáže z Banskej Bystrice, ktoré som v EP nominovala, získalo historicky prvý titul Euro občan roka 2009.
Verím, že zajtra sa na oslavách v Opere s mnohými stretnem. (30.4.2014 o 20,00 uvidíte v priamom prenose na STV2)
Žiaľ, dvaja kolegovia už nie sú medzi nami. Spomínam a dnes večer zapaľujem sviečku za: Milana Gaľu, ktorý zomrel 1. júna 2012 a Árpáda Duka-Zólyomiho, ktorý zomrel 26. júla 2013.
Európske spoločenstvo nie je len o uhlí a oceli. Je o spoločných právach, slobodách, ale aj o povinnostiach. O povinnostiach pre nás všetkých. Je aj o rozvoji celej Európy.
Sloboda je super. S ňou však ruka v ruke kráča zodpovednosť!
Kam sme sa dostali a kde sme dnes? Boli by sme tam aj bez EÚ?
Som presvedčená rovnako ako Mikuláš Dzurinda o tom, že nič lepšie sa Slovensku pred 10. rokmi nemohlo stať.
Nech mi to všetci kritici EÚ na Slovensku po prečítaní tohto článku na mojom blogu prepáčia, že sa v ňom nebudem rozpisovať o výhodách a nevýhodách nášho vstupu do EÚ. O tom sa ešte veľa v týchto dňoch popíše a vo volebnej kampani do Európskeho parlamentu veľa povie v superlatívoch aj v negatívach. Často počúvam, že kritici hovoria, že slovenský hlas v EÚ je malý a slabý.
Podstatné však je, že tento hlas máme. Inak by 333 záujemcov nemohlo kandidovať na 13 poslaneckých stoličiek v Európskom parlamente.
Na našich reprezentantoch, ktorých si zvolíme 24. mája 2014 v eurovoľbách bude, či ho budú vedieť naplno využiť!
V EÚ totiž vždy záleží najmä od odborných kvalít a vyjednávacích schopností do akej miery v procese prípravy legislatívy naši zástupcovia dokážu presadiť naše vlastné národné záujmy a ciele.
10 rokov Slovenska v EÚ: Je aj mojím príbehom v EÚ. Je totiž príbehom každého európskeho občana, ktorému záleží:„ Aká bude EÚ. Aké bude Slovensko v EÚ!"
