Po novom by zakázať herne mohli len občania v referende, ak by hazard závažným spôsobom narušil verejný poriadok. Predpokladaná účasť občanov by však musela byť najmenej polovica všetkých občanov, čo je na slovenské pomery takmer utópia. Je pre mňa nepochopiteľné, že po konečne vybojovanej novele, obce opäť stratia zákonný základ obmedziť hazard...
Schválenie novely o hazardných hrách v prvom čítaní v čase predstavenia rómskej reformy pod názvom Správna cesta je pre mňa veľkým paradoxom, pretože najviac ľudí postihnutých hraním na výherných automatoch sú práve občania z rómskych osád. Obce, ktoré zakázali hazard, boli práve obce, kde majú najviac občanov, ktorým sociálne dávky končia v hracích automatoch. A čo je najhoršie, častokrát sa stávajú obeťami gamblerstva aj deti. Môžu poslanci, ktorí zahlasujú za návrh takejto novely o hazarde brať rómsku reformu vážne?
Štát potrebuje zvýšiť svoje príjmy. Niet však pochýb, že rýchlo získané peniaze z hazardu nakoniec štát vyjdú veľmi draho. Som presvedčená o tom, že čo štát vyberie na hazarde sa neskôr vráti naspäť v podobe kriminality a zvýšených nákladov na riešenie sociálnych a zdravotných rizík.
Kto teda zvíťazí v druhom čítaní o Kažimírovej novele o hazardných hrách? Hazardná lobby alebo zdravý rozum?
