Starosta obce Vladimír Lednický hovoril o tom, ako v obci Spišský Hrhov v okrese Levoča riešia problém so zamestnaním Rómov vytvorením obecného podniku, ktorý funguje už približne 10 rokov a slúži predovšetkým na rozvoj a udržanie zamestnanosti v obci. Zamestnávajú v ňom 20 ľudí, ktorí vyrábajú rôzne predmety. Vytvárajú zisk aj napriek tomu, že podmienky v regióne sú ťažké. Títo pracovníci potom dozorujú ďalších ľudí, ktorí sú zamestnaní na aktivačných prácach, alebo pri protipovodňových prácach teda podľa §50i alebo §50j. „ Keď sa chce, tak sa dá... celý podnik je o tom, že peniaze, ktoré podnik zarobí, nejdú do obce, ale na udržanie zamestnanosti v obci, kupujú sa nové stroje, technológie, máme tu aj požičovňu náradia. " Nakoniec starosta dodal:" Mal som jedného výborného murára z rómskej komunity, na pohľad taký zavalitý s jedným zubom. Pýtal sa do zamestnania u mnohých stavebných firiem, ale nikto ho nechcel zamestnať hlavne pre jeho výzor. Keď firmy, s ktorými obec spolupracovala, zistili, že je to zručný odborník, tak ho obecnému podniku „ ukradli". Jedna, dve, tri lastovičky leto nerobia, ale predsa...
Alebo na konferencii bol Jánom Bačom zo spoločnosti U.S.steel Košice prezentovaný projekt zacielený na rovnosť príležitostí v zamestnávaní marginalizovaných obyvateľov. Spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o. od roku 2002 pomáha prevažne Rómom z obce Veľká Ida a dvoch košických mestských častí Šaca a Lunik IX. zamestnať sa. Toho roku je v rámci tohto programu zamestnaných 110 Rómov. Vďaka tomuto projektu Rómovia získavajú pracovné návyky, majú pravidelný príjem, ktorý im umožňuje starať sa o rodinu Aktivity spoločnosti, ktoré bez participácie štátu U. S. Steel Košice robí na úseku vzdelávania rómskych detí a zamestnávania ich rodičov si zaslúžia pozornosť a realizáciu aj v iných firmách, možno aj s participáciou verejnej správy. Jedna, dve, tri lastovičky leto nerobia, ale predsa...
Fascinujúci bol aj príbeh Róberta Rigó, umeleckého kováča z Dunajskej Lužnej, ktorý vo svojej prezentácii hovoril o dedičstve kováčskych predkov v Dunajskej Lužnej. Hovoril o tom, ako v roku 1999 spolu s ďalšími priateľmi a priaznivcami založili v Dunajskej Lužnej Kováčsky dvor Hefaiston. Róbert založil aj občianske združenie Chartikano (Charťa v rómčine kováč), čiže kováčstvo a usiluje sa o zriadenie školy alebo aspoň o otvorenie doškoľovacieho kurzu pre mladých kováčov s cieľom zachovať dedičstvo predkov.Jeho výrobky dostala aj anglická kráľovná Alžbeta II. a jeho svietniky , ktoré majú v motívoch srdce = láska, kríž = viera a zvonec = nový život zdobia komnaty Buckinghamskom paláci v Londýne. Jedna, dve, tri lastovičky leto nerobia, ale predsa...
Zaujímavý bol vstup Billa Bakera, američana, ktorý pôsobí v Košiciach a venuje sa rómskym študentom, mladým ľuďom z tejto komunity. "Keď mladá Rómka alebo Róm ukončia strednú školu a hľadajú si zamestnanie nie je to jednoduché a keď sa im nedarí a prídu naspäť do osady, tak ich ostatní vysmejú, že načo študovali, aj tak ich nik nezamestná..." Bill položil do pléna rečnícku otázku: „Kde sa môže na zamestnať človek z marginalizovanej rómskej komunity, ktorý je značne handicapovaný už za to, že je z tejto komunity, na pracovnom trhu?
Adresné a veľmi kritické boli aj príspevky Eduarda Vokála, skúseného dlhoročného primátora Lipian, ktorý má v 6 a pol tisíc obyvateľovom meste asi 600 člennú rómsku komunitu alebo Jaroslava Baňasa, starostu z obce Pečovská Nová Ves , ktorý má v asi 2400 obyvateľovej obci tiež 600 člennú rómsku komunitu. V okrese Sabinov žije už viac než 8000 Rómov. Najväčšia komunita je v Jarovniciach asi 4600 Rómov, kde sú tri základné školy, z toho jedna špeciálna a každým rokom sa narodí viac ako 200 rómskych detí. V okrese Sabinov stredoškolské vzdelanie má ukončené len asi 10 Rómov. Edo Vokál vo svojom príspevku povedal:„ Tento stav je alarmujúci. Potrebujeme komplexne meniť zlé zákony, odstupňovať výšku rodinných prídavkov podľa stupňa vzdelania ako motiváciu pre rodičov rómskych detí. Naša súdna moc pokrivkáva : Vymožiteľnosť práva je takmer nulová. Dôstojný človek nie je človek s natiahnutou rukou: Štát daj" ale človek zamestnaný, ktorý svojou prácou prináša pre spoločnosť hodnoty, nie jej vyrába svojou nečinnosťou problémy a zvyšuje kriminalitu. Treba zmeniť sociálny systém na systém zásluhovosti. Čiastkové zmeny nie sú riešením problému, ale pomôžu problém riešiť. Tam, kde zlyháva štát, región, obec, tam musí prísť aj represia!" Na záver pán primátor z Lipian dodal: „Oplatí sa bojovať! Našim cieľom musia byť šťastné deti, nie špinavé, hladné, podvyživené kontajnerové deti! Ak zachránime čo len jeden ľudský život, zachránime Slovensko!
Príspevky panelistov ale aj z pléna boli určite podnetmi pre Miroslava Polláka, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Antona Marcinčina, poslanca NR SR, Ivana Juráša, generálneho riaditeľa UP SV a R alebo Pavla Magyara, komunikačného tajomníka Zastúpenia Európskej komisii v SR, Ladislava Šimka, riaditeľa odboru koordinácie priorít vedomostnej spoločnosti na Úrade vlády SR, Mareka Hojsíka, riaditeľa Fondu sociálneho rozvoja a Barbaru Vávrovú z odboru sociálne vylúčených spoločenstiev z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
