Deti by sa mali učiť v školskom prostredí, ktoré čo možno najviac odzrkadľuje každodennú realitu. Táto myšlienka sa dá realizovať aj bez toho, aby sme museli prinútiť vedenia škôl mať zmiešané rómsko-nerómske triedy, prípadne začali celoplošne rušiť špeciálne školy. Do špeciálnych škôl by nemali byť umiestňované deti, ktoré tam nepatria. Netreba ich však rušiť iba preto, aby sa rôzne skupiny museli učiť v spoločných triedach. Kým rómske deti so sociálnym znevýhodnením môžu z inklúzie profitovať, v prípade detí s viacnásobným postihnutím môže nastať opačný efekt. Nielen ich postavenie v kolektíve, ale aj miera ich motivácie a učebné výsledky sa môžu zhoršiť.
Pri vzdelávaní Rómov by som uplatnila nasledovné zásady:
1. Integráciu rómskych detí nemožno nariadiť bez komplexnej znalosti problematiky v danej obci.
Starostovia obcí, do kompetencií ktorých základné školstvo patrí, najlepšie poznajú situáciu vo svojej obci. Rovnako riaditelia základných škôl najlepšie poznajú či je možná integrácia alebo je nutná segregácia na základe schopností pri vzdelávaní rómskych detí.
Poznám pedagógov, ktorí sa venujú rómskym deťom a veľmi dobre vedia, koľko úsilia a trpezlivosti táto práca obnáša. Deti z osady často nevedia po slovensky, väčšinou nemajú základné hygienické návyky, rodičia sa im nevenujú. V zmiešanej triede sú tieto deti odsúdené na neúspech. Mnohé z nich, až na malé výnimky, nedokážu v náročnom učive napredovať rovnako ako ich rovesníci. Pedagógovia sa musia týmto deťom venovať individuálne, musia tempo učiva prispôsobiť ich možnostiam. Práve v čisto rómskych triedach sa deti viac naučia, zlepšuje sa dochádzka a menej deti prepadáva. Integrácia môže byť zameraná skôr na iné aktivity, ktoré deti spájajú ako spev, tanec a rôzne výchovy. Mali by byť prehodnotené aj učebné osnovy, učivo zjednodušiť s väčším dôrazom na získavanie zručností( viac hodín technickej výchovy.)
Vedenie ZŠ v Šarišských Michaľanoch a vedenia jej podobných škôl potrebujú dôveru aj vzhľadom na špecifickú situáciu a takéto školy by mali zaradiť medzi výnimky. V Šarišských Michaľanoch sa búria rodičia majoritného obyvateľstva a deti vozia radšej do školy v Medzanoch, ďalšie do Sabinova a Prešova. Zo školy odišli aj viacerí učitelia. Paradoxne obyvatelia rómskej osady v Ostrovanoch pokiaľ sa do politiky školy "nezamotovali mimovládky " nemali žiaden problém so segregovanými triedami. Rozhodnutie okresného súdu v Prešove, ktorý odmietol segregované vzdelávanie rómskych detí na základnej škole v Šarišských Michaľanoch privítali iba mimovládne organizácie.
2. Vzdelávanie rómskych detí bez spoluúčasti rómskych rodičov bude ďalším drahým a nevydareným pokusom.
„Nebudeme alibisticky nechávať výchovu na rodičov, ale vytrhneme dieťa z prostredia, v ktorom je odsúdené byť na ulici," je mottom prvej časti rómskej reformy pod názvom Správna cesta, ktorej cieľom je dostať rómske deti do škôl. Venovať sa iba mladým bez dosahu na ich rodičov, na ich rodinné prostredie, kde trávia väčšinu svojho času je ako hľadať ihlu v kope sena. Aj keď rómski rodičia majú dosť času, chýba im zmysel pre obetu a vychovávateľská múdrosť, no bez spoluúčasti rodičov sa nepohneme. Bez ich motivácie a spoluúčasti niet cesty z tohto bludného kruhu. Keď nebudeme vychovávať rodičov, iba výchovou detí iba v škole, výchovný efekt nedosiahneme. Deti sa nezmenia, lebo prostredie rodiny a okolia ich strhne stále späť.
Zriadiť nové materské školy bude stáť množstvo financií a rodičom sa zoberie zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Totiž obce, v originálnych kompetenciách ktorých sa materské školy nachádzajú, budú sa musieť postarať o deti nezodpovedných rodičov už od troch rokov veku dieťaťa. Nehovoriac, že výber podľa neprispôsobilosti teda detí najnezodpovednejších rodičov je diskrimináciou detí väčšiny ostatných zodpovedných rodičov.
Napríklad v Lomničke, kde žije 100 % Rómov nedávno otvorili novú materskú školu a školskú jedáleň. Investíciu za 1,492 mil. eur spolufinancovala Európska únia, štátny rozpočet a obec Lomnička. Súčasťou projektu bola aj obnova a modernizácia všetkých piatich školských objektov v Lomničke, kde vymenili lavice, stoličky a vybudovali dve nové jazykové a dve nové počítačové učebne. Novú materskú školu navštevuje 75 päť a šesťročných detí, a škola má vyše 300 žiadostí o umiestnenie deti v materskej škôlke.
3. Sankcie pre nezodpovedných rodičov
Už Cicero tvrdil, že „najväčším lákadlom pre zlé skutky je nádej na beztrestnosť." Možno v tejto myšlienke je zakódované myslenie tých rodičov, ktorým nevadí, že ich deti si neplnia povinnú školskú dochádzku. Záškoláctvo nie je len o deťoch ale aj o rodičoch. Tak ako má dieťa pravidelne navštevovať povinnú školskú dochádzku, tak sa má rodič postarať, aby sa dieťa vzdelávalo a zabezpečovať mu primerané podmienky potrebné k tomuto procesu vzdelávania a výchovy. Časté výhovorky, že dieťa si nemá čo obuť, obliecť alebo nemá čo na desiatu, sú len účelovými výhovorkami rodičov aj detí. Na každé dieťa, ktoré si pravidelne plní školskú dochádzku dostáva rodič odkázaný na dávky v hmotnej núdzi mesačný príspevok 17,20 € a okrem toho za symbolický poplatok rodiča, má zabezpečené stravovanie v školskej jedálni. Len ťažko sa dá očakávať, že rodičia, ktorí sami ukončili školskú dochádzku v piatom alebo inom ročníku ZŠ a nikdy nepracovali, budú budovať pozitívny vzťah dieťaťa k školským povinnostiam. Česť výnimkám tých rodičov, ktorí pochopili, že vymanenie sa ich detí z chudoby vedie len cez vzdelanie a následné patričné zamestnanie.
4. Z každého aj malého úspechu škôl vo vzdelávaní rómskych detí, zo systému vzdelávania pedagógov a prístupov majoritného a minoritného obyvateľstva v obciach sa treba poučiť. Je dôležité oceniť pozitívne príklady a mediálne ich propagovať.
Vo svojich článkoch na svojom blogu som písala o úspešnej integrácii rómskych detí. Jedným z mnohých pozitívnych príkladov hodným propagácie je Základná škola s materskou školou a strednou školou v Jakubanoch alebo Základná škola s materskou školou v Toporci.
MŠ,ZŠ a SŠ v Jakubanoch má v MŠ 59 detí , z toho 22 z rómskej osady, v ZŠ je zo 400 detí 60% rómskych detí, v SŠ je 44 rómskych detí. Projekt školy "Vzdelávanie rómskych žiakov v modernej európskej škole" bol nominovaný medzi 6 najlepších projektov z vyše 500 na Slovensku v sekcii Vzdelávanie. PhDr. Ladislav Žilecký riaditeľ ZŠ s MŠ v Jakubanoch v roku 2011 prevzal z rúk ministra školstva za dlhoročnú riadiacu prácu v základnej škole a za prácu so žiakmi z rómskej komunity Veľkú medailu sv. Gorazda. V toporeckej škole, ktorá má 80% rómskych žiakov , ktorí úspešne ukončia deviaty ročník a väčšina z nich má aj stredoškolské vzdelanie a sú úspešní aj na pracovnom trhu.
Pán Pollák, váš dnes prezentovaný názor k reforme vzdelávania Rómov „ nie je" správnou cestou!
Pán splnomocnenec, idea „inkluzívneho vzdelávania", ktorá zaznieva v prvej časti vašej „Rómskej reformy" bude mať opačný efekt, keď neprekonzultujete svoje rozhodnutie so starostami obcí ,do kompetencií ktorých základné školstvo spadá. Rovnako s riaditeľmi základných škôl, ktorí najlepšie poznajú dôvody segregácie pri vzdelávaní rómskych detí. Vypočujte si ľudí, ktorí rómskej komunite zasvätili celú svoju profesionálnu kariéru. Každá obec je špecifická. Každá rómska komunita je iná, so svojimi prispôsobivými a neprispôsobivými občanmi.
Prinútiť vedenie škôl mať zmiešané rómsko-nerómske triedy bez znalosti pomerov v obci je cesta proti integrácii! Čo v takom prípade, keď sú v základnej škole v Lomničke iba rómske deti. Bude treba privážať do školy nerómske deti, aby sa docielili zmiešané triedy?
