Základná škola s MŠ v obci, v ktorej sa vzdeláva vyše 600 žiakov praskala vo švíkoch, preto sa musela presťahovať do budovy roľníckeho družstva vzdialenej asi 7 km od obce. Obec ako zriaďovateľ teraz platí cestovné 17-tisíc eur ročne popradskej SAD. Škola tam v bývalej administratívnej budove svojpomocne zriadila 14 tried. Mesačne platí družstvu nájomné 400 €.I keď sa pedagógovia snažia v katastrofálnych podmienkach robiť nemožné, vplyvom pribúdajúceho počtu detí bude situácia v budúcnosti ešte neúnosnejšia. V roku 2009 sa narodilo 103 detí, ktoré o 6 rokov pôjdu do školy. Jediným riešením je postaviť novú školu. Tá by stála viac ako 3 miliónov eur.
Z celkového počtu rómskeho obyvateľstva je 48% vo vekovej kategórii do 15 rokov. Prevažná väčšina tejto časti obyvateľstva nemá záujem o vzdelávanie po ZŠ, pretože to je pre ňu nezaujímavé, zvykli si na pohodlie a postačujúce zabezpečenie aj bez vzdelania a bez práce. Štát im poskytuje potrebné zabezpečenie bez dostatočného zohľadnenia zásluhovosti vo forme akéhosi „výpalného" za sociálny zmier. Na toto „výpalné" sa skladá ostatné aktívne obyvateľstvo v čoraz väčšom rozsahu a objeme. Ak sa niekto pozastavuje alebo diví nad rastom proti rómskych nálad, mal by poznať aj tieto fakty.
Starosta obce Bystrík Václav hovorí o situácii v obci: „ V našej obci vyplácame dávky v hmotnej núdzi cca. tretine poberateľov formou osobitného príjemcu každý mesiac v sume okolo 25 000 EUR. Z čoho cca. 1200 EUR zinkasujeme na platby za služby spojené s bývaním resp. komunálne poplatky. V tejto súvislosti nám však pripadá ako výsmech ak z Ústredia práce dostaneme upozornenie, že touto formou nemôžeme inkasovať splátky za staré dlhy. Vďaka úsiliu a dôslednosti pri práci s neplatičmi aj napriek takýmto prekážkam máme v trojročnej bilancii dlh len 22 tis EUR."
Na Slovensku sa financuje množstvo projektov s neprehľadným financovaním. Sociálni pracovníci musia mať vysoké školy, pretože to požadujú výberové kritériá a kvalifikačné požiadavky programov, podľa ktorých sú poskytované finančné dotácie na terénnu sociálnu prácu. Namiesto toho by sa do rozpočtu obcí mohli jednoducho, transparentne, na základe čitateľných a jednoducho overovateľných indikátorov začleniť systemizované miesta sociálnych pracovníkov, ktorí by mali záujem pracovať s touto komunitou.
Aktivačné príspevky sú vyplácané paušálne bez možnosti diferencovať a motivovať vykonávateľov aktivačných prác, ktorým chýba efektívnosť okrem uvedených dôvodov aj preto, že na vyššiu pridanú hodnotu by obce potrebovali k zmysluplným činnostiam napríklad v krajinotvorbe a pri budovaní rôznych druhov infraštruktúry aj materiálne a technické doplnenie. Aj kvázi dotovaná práca so zmysluplným výsledkom je v tomto ohľade podstatne vhodnejšia ako totálna záťaž sociálneho a dôchodkového systému určitými skupinami obyvateľstva od narodenia až do smrti.
Diskutabilný je aj príspevok na bývanie, ktorý je podľa súčasných pravidiel zákona 89 EUR na mesiac. Dobrý je pre obyvateľov obce ten starosta, ktorý zníži nájom a náklady na bývanie na minimum. Podľa súčasných pravidiel sa neskúma, či sa celý príspevok použije na účel bývania.
V Rakúsoch majú aj šikovné rómske deti, napríklad víťaz 1.romskej superstar Martin Mišalko. Mnohé z nich nemajú motiváciu učiť sa, keď vidia doma svojich nič nerobiacich rodičov. Nemajú sa kde učiť, nemá im kto pomôcť s úlohami. Rodičia si ich nevšímajú, nekontrolujú ich. V zime ešte sedia v škole, ale od apríla je v triede žiakov poredšie. Po dni, kedy sa vyplácajú dávky, v triede sedí iba učiteľ. Nezáujem rodičov je dôvodom , že deti veľmi rýchlo začínajú s alkoholom a sexuálnym životom. Bez systematickej sociálnej práce nie je možná zmena. Getá nie sú riešením, pretože sú ideálnym prostredím pre „výchovu" asociálov a kriminálnikov.
Výsledok Babyboomu v osade je nedostatok životného priestoru pre Rómov, čo sa ukazuje ako stále naliehavejšia požiadavka na riešenie. Problémy sa kopia už dlhé roky napríklad prijatím „Zákona o trvalom usadení kočujúcich osôb" (zákon č.74/1958 Z.z..), zosilneným poskytovaním sociálnych výhod a finančných dávok a súbežne tolerovaním čiernych a divokých „provizórnych" stavieb, ktoré existujú dodnes. Samosprávy nie sú schopné tieto problémy vyriešiť bez pomoci legislatívcov, ktorí by sa mali týmito problémami okamžite zaoberať.
Recept starostu obce Rakúsy na riešenie problémov v rómskej agende:
Zaviesť postihy pre obce, ktoré zneužívajú verejné financie. Do funkcií starostov sa dostávajú osoby, ktoré sú pre neplatičov prijateľnejšie. Rómski voliči si vyberajú nie kandidátov so zodpovedným prístupom k hospodáreniu obce, ale takých, ktorí sľubujú, že nebudú inkasovať dane, poplatky za likvidáciu komunálneho odpadu, prípadne iné poplatky. Samospráva, ktorá zneužíva verejné financie by mala mať zastavený ich prísun a prejsť pod nútenú správu
Výplatu sociálnych dávok treba uskutočňovať spôsobom osobitného príjemcu, keďže v súčasnosti veľká časť poberateľov dávok nevie s poskytovanou formou hospodáriť.
Aktivačné práce je potrebné riešiť na základe dlhodobejších zmlúv a prostriedky presunúť obci v balíku s možnosťou diferencovaného odmeňovania.
Musia sa zaviesť verejnoprospešné práce, pretože aj dotovaná zmysluplná práca je lepšia ako dávať sociálne dávky bez práce. Bola by možnosť zamestnať ľudí, ktorí preukazujú dobré výsledky pri drobných obecných službách. Možnosť poskytnúť aj odmenu, ako motiváciu na zvýšenie efektívnosti aktivačných prác!
Je potrebné zaviesť povinnú predškolskú výchovu, povinnú dochádzku do školy do 18 r. veku resp. 12-ročné povinné školské vzdelanie.
Motivačné by bolo zavedenie štipendia za prospech v ZŠ resp. za aktivitu, namiesto paušálneho príplatku za dochádzku, ktorý v zmysle zákona dnes dostávajú rodičia školáka vo výške 17,20EUR/ mesačne pre rodiča na dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku.
Pomohlo by zavedenie vhodných úverových programov napríklad v rámci novomanželských pôžičiek s odpismi, ktoré by poberateľov motivovali k želanému správaniu. Forma podpory by sledovala širší kontext, aktivizáciu a motiváciu uchádzačov. Programy by mali byť zamerané všeobecne, vychádzajúc z občianskeho princípu, teda nie špecifikované iba na Rómov, i keď svoje využitie by mala pôžička nachádzať najmä u týchto skupín občanov. Na rozdiel od poskytovania dotácií na výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu táto forma nevytvára nové záťaže pre obce, vytvára však príležitosti najmä pre nízkopríjmové skupiny, ktoré nie sú zadarmo, ale motivujú k zmene.
Napriek určitej tvrdosti, ktorú možno cítiť zo stanovísk, je starosta Rakús toho názoru, že pri práci s Rómami je potrebné prejaviť aj veľa pochopenia a lásky a ponúknuť im aj dostatok príležitostí. To pochopenie by však malo byť obojstranné, láska musí byť prísna a príležitosti musia byť zaslúžené.
Aj z tohto receptu starostu obce Rakúsy Ing. Bystríka Václava by si mohli naši legislatívci odvodiť východiská a nástroje sociálnej politiky zameranej na riešenie rómskeho problému na Slovensku.
