Pôvodné nemecké obyvateľstvo z Lomničky muselo po II. svetovej vojne opustiť svoje domovy a odísť do Nemecka. Bola to obrovská nespravodlivosť a krivda, spáchaná na týchto ľuďoch. Hneď ako pôvodní obyvatelia z Lomničky odišli, do ich domov sa nasťahovali ľudia z okolia. Malá kolónia cigánov pri Lomničke sa tak rozrástla, že o chvíľu ich bola plná dedina. Bieli obyvatelia - „gádžovia", ako ich Rómovia nazývajú vo svojom jazyku, začali z Lomničky utekať. Čím viac pribúdalo Rómov, tým viac ubúdalo bielych gádžov. Dnes v Lomničke žije okolo 2300 obyvateľov, z toho bielych iba okolo 15. Priemerný vek je 18,5 roka.
Založenie obce Lomnička sa datuje už v 13. storočí. Založili ju Görgeyovci. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov. V roku 1828 mala 161 domov a 1160 obyvateľov. Bola to nemecká dedina, o čom svedčí jej pôvodný názov "Klein Lomnitz ". S Lomničkou je spojené meno spisovateľky Terézie Vansovej(1857-1942). Ako osemnásťročná sa vydala za Jána Vansu, a na fare v Lomničke sa celou svojou dušou oddala povinnostiam manželky dedinského farára. Tridsať rokov, ktoré v Lomničke prežili, boli veľkým prínosom pre kultúrne i hospodárske pozdvihnutie obyvateľov tohto regiónu.
Predtým táto farnosť patrila k Podolíncu a kňazi do Lomničky dochádzali. Vo farnosti Lomnička nebolo okrem školy a kostola nijaké iné miesto, o ktorom by sa dalo povedať, že je zdrojom kultúrneho a náboženského života. Pred dvomi rokmi si kňazi opravili malý dom na farský úrad, kde teraz bývajú. Tak môžu byť s ľuďmi v neustálom kontakte a vnímať ich život veľmi zblízka.
Hlavnou cieľovou skupinou sú deti a mládež. Je tu totiž 1400 detí vo veku do 18 rokov, ktoré dávajú prednosť pasívnemu tráveniu voľného času, mimo domova a na ulici. Sú to mnohé mladé rodiny, ktorých sociálna situácia je veľmi ťaživá. Z dôvodu vnímania potreby nielen pracovať, ale aj žiť medzi Rómami je snaha rehoľných sestier bývať v tejto rómskej komunite. Keďže v Lomničke chýbala budova pre voľno-časové aktivity a vôbec pre systematickú prácu s miestnymi Rómami, v roku 2008 Kongregácia školských sestier tu zakúpila rodinný dom za účelom zriadenia Domu Nepoškvrneného srdca Panny Márie na prevádzkovanie zariadenia nízko- prahového denného centra pre deti a rodinu.
Nízko-prahové centrum aspoň čiastočne nahrádza vzniknuté vákuum v poskytovaní základných sociálnych služieb. Aktuálne sa tu teraz boria s problémami ako toto centrum dokončiť. V programovom vyhlásení vlády sa nachádza veta: „Podporíme aktivity charity, mimovládnych organizácií, kresťanských spoločenstiev, ktoré majú najlepšie výsledky v tejto oblasti," ktorá dáva nádej, že spolupráca Cirkvi, teda farnosti Lomnička a štátu bude priaznivá, pomôže k vzájomnému obohacovaniu a odovzdávaniu skúseností i pomoci. Nová vláda by mala oveľa lepšie komunikovať s Cirkvou ako vlády doposiaľ a využívať jej skúsenosti. Vzájomná spolupráca môže byť veľmi osožná.
Práve v mnohých projektoch mala Cirkev doposiaľ oveľa vyššie spolufinancovanie, alebo priamo, či nepriamo nebola podporená pre hlavičku - Rímskokatolícka Cirkev. Je treba podčiarknuť, že práve v Cirkvi je mnoho ochotných a zapálených ľudí pre prácu s Rómami - a v drvivej väčšine aj za Pán Boh zaplať. Len na okraj, rehoľné sestry musia mať civilné zamestnanie a potom po práci sa môžu venovať práci s Rómami a to je naozaj iba za Pán Boh zaplať. Bolo by vhodné uvažovať aspoň medzi rehoľníkmi zatiaľ o statuse misijného pracovníka. Ak sa podarí z Rómov vychovať dobrých kresťanov, potom budú aj dobrými občanmi. Pán kaplán má už svoje metódy. Keď miništranti niečo vyvedú, nedovolí im miništrovať. A jeden z najúčinnejším prostriedkov výchovy v rómskej komunite je trest.
Mgr. Martin Majda poznamenal: "Veľmi vítané by bolo v blízkej budúcnosti vytváranie tzv. misijných centier, ktoré by mali podporu štátnych autorít. V nich by mohli byť zamestnaní misionári, ktorí by boli naplno zaangažovaní do života konkrétnych rómskych komunít. V Cirkvi je táto myšlienka podporená cirkevnými autoritami, o čom svedčí aj naša misia v Lomničke. Bolo by veľmi užitočné, keby aj štát uznal tzv. misijné centrá s misijnými pracovníkmi. Týka sa to predovšetkým rehoľných komunít. Mal by sa určiť rozdiel medzi komunitným a misijným pracovníkom."
Pán kaplán mi pripravil veľa vzácnych podnetov, ktoré získal a získava v tejto rómskej komunite. Chceli by sme ich podrobiť diskusii, na základe nej pretaviť do paragrafového znenia a posunúť poslancom NR SR.
