VÚC by mali mať vyčlenené samostatné zdroje na podporu mikroregionálnych aktivít a lokálnych projektov, v rámci ktorých sa naskytne možnosť financovať investície na miestne komunikácie, verejné priestranstvá a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu. Dôležitá je aj revitalizácia mestských častí. Pre rozvoj vidieckej ekonomiky je potrebné využiť miestne danosti a zdroje. Som za to, aby sa lepšie využíval potenciál na zvyšovanie inovačnej kapacity regiónov.
Z hľadiska čerpania európskych peňazí sa mi zdá zmysluplnejších 11 regiónov v Čechách ako napríklad Liberecko, Jižní Čechy, Šumava, Plzeňsko, Západočeské lázně, Severozápadní Čechy a ďalšie a 3 regióny na Morave ako Jižní Morava, Střední Morava, Severní Morava a Slezsko. Poznajúc poľský systém, kde implementujú gminy a euroregióny, vidím väčšie možnosti pre jednotlivé poľské mestá a obce, čo najefektívnejšie využiť európske fondy pre zvýšenie životnej úrovne obyvateľov.
Aj na základe skúseností prednostky okresného úradu, starostky obce, keď sme robili cezhraničné projekty s našimi partnermi sa netajím, že v oblasti súčasného usporiadania 8 VÚC by sa mi viac pozdával model 12 žúp. Opodstatnenosť mojej úvahy som si overila aj ako členka výboru pre regionálny rozvoj v Európskom parlamente. Vychádzajúc z konzultácií s mojimi kolegami, územie založené na historickom základe a spoločných tradíciách je akčnejšie. Som presvedčená, že historické regióny s právnou subjektivitou aj na Slovensku by dokázali pripraviť a zrealizovať projekty s väčšou pridanou hodnotou a efektívnejšie využiť európske peniaze.
Napríklad, ak zoberiem územie VÚC Prešovského samosprávneho kraja patria sem historický Spiš, Šariš a Zemplín. Paradoxne väčšia časť Spiša je v prešovskom VÚC a malá časť je aj v košickom VÚC. Toto rozdelenie historického Spiša neprospieva jeho rozvoju a nezbližuje obyvateľov.
Spiš (po latinsky: Scepusium, po maďarsky: Szepes, po poľsky: Spisz, po nemecky: Zips) je označenie turistického regiónu Slovenska, ktorý je medzi ľuďmi zaužívaný a poznajú ho pod týmto názvom aj v zahraničí. Spišská župa sa rozkladala prevažne v severovýchodnej časti dnešného Slovenska. Jej malá časť leží v dnešnom južnom Poľsku, medzi riekami Dunajec a Bialka a štátnou hranicou so Slovenskom. Aj keď územie Spiša nemá v súčasnosti politickú subjektivitu, môžeme ho v celoeurópskom meradle prirovnať k Burgundsku alebo Baskicku vo Francúzsku, k Tirolsku v Rakúsku. Spiš ako Spišská diecéza je aj jedna z diecéz na území Slovenskej republiky. Súčasťou historického územia Spiša je päť okresov Spišská Nová Ves, Levoča, Poprad, Kežmarok a časť okresu Stará Ľubovňa po obec Chmeľnicu.
VÚC Prešovského samosprávneho kraja vytvorila po voľbách v 2009 akési miesta prvého kontaktu v Poprade a v Humennom, kde by mali pôsobiť približne dvaja zamestnanci. Tu by si mohli obyvatelia kraja a predstavitelia inštitúcií vybaviť záležitosti spadajúce do kompetencií Prešovského samosprávneho kraja. Tu by sa dozvedeli o potrebnom postupe, a na ktorý odbor sa majú obrátiť. Mali by k dispozícii tlačivá a formuláre. Prirodzene, že konkrétnu vec by museli vybaviť na príslušnom odbore v Prešove. Aj táto požiadavka vychádza zdola, ale problematiku akčnosti regiónov to nerieši.
Rada by som si vyjasnila v širšej diskusii, či by z hľadiska väčšej akcieschopnosti nebolo potrebné položiť tému 12 žúp opäť na rokovací stôl a zaoberať sa touto problematikou . Alebo zaoberať sa aspoň korektúrou VÚC. Napríklad okres Spišskú Novú Ves pripojiť ku okresom tvoriacim historický Spiš a začlenených do VÚC Prešovského samosprávneho kraja. Rovnako urobiť úpravy v jednotlivých VÚC pokiaľ vznikli takéto disproporcie počas územného členenia.
