Aj prostredníctvom týchto tém mladí ľudia spoznávajú ľudské osudy, a tak odkrývajú dušu svojho národa a dušu Európy. V preambule zákona Národnej rady SR o pamäti národa sa píše: „Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať."
Určite bude zaujímavá každá esej ku tohoročným témam. Na šťastie je lepšie o téme písať, ako byť v nej zainteresovaný priamo, alebo prostredníctvom svedectva iných. Sloboda je krehká, preto si ju teba vážiť a starostlivo chrániť.
Keď počujem slovo Holokaust okamžite sa mi vynoria v pamäti dokumenty o Koncentračnom tábore Osvienčim, kde zahynulo viac než 1.350.000 ľudí. Na území Čiech a Moravy to bol Terezin. V koncentračnom tábore v Mejdanku zavraždili Nemci jeden a pol milióna ľudí. A potom Belsen a Buchenwald sú svedectvom hrozných nacistických zverstiev.
Keď poviem Stalinizmus vybavia sa mi ruské gulagy. Môj nebohý otec Štefan Kányai vo svojej knihe "Poviem to teda všetkým" opisuje útrapy, ktoré prežil počas takmer 10 rokov v ruských gulagoch. Uväznili ho začiatkom roku 1945 a po rozsudku 23.októbra 1945 naložili ako jedného zo 150 do dobytčích vagónov smerom na Sibír. Najprv bol na Sibíri, v ríši snehu a ľadu, potom v Kazachstane v púšti kameňov a piesku, kde v lete bolo päťdesiat stupňov a v zime treskúca zima. Vrátil sa po Stalinovej smrti 12.decembra 1953, kedy ho už nikto nečakal. Pri svojom vlastnom hrobe, ktorý mu rodičia, keďže 10 rokov nedostali o ňom žiadnu správu urobili, v tichosti ďakoval Bohu za svoj návrat.
Komunizmus sa mi zosobňuje v Jáchymovskom pekle a v osudoch mnohých kňazov a politických väzňov. Jedným z nich je Anton Srholec, ktorý si prevažnú časť svojho trestu odpykal v uránových baniach v Jáchymovských koncentračných táboroch. Až po novembri 1989 sa nespravodlivo odsúdení a dlhé roky väznení ľudia dočkali vytúženej slobody.
XII. ročník Olympiády ľudských práv opäť dáva priestor mladým ľuďom získať informácie a venovať sa témam súvisiacimi s ľudskými právami. Mysleli sme si, že druhá svetová vojna je minulosťou. No rôzne konflikty nás presviedčajú, že ľudstvo je nepolepšiteľné, že sa nedokáže poučiť na krivdách. Hladomor na Ukrajine, vraždenie v Kambodži, genocída počas vojny v Juhoslávii sa tiež konali pred zrakom sveta a sú rovnako mementom pre ľudstvo.
Dnes sme svedkami porušovania ľudských práv na Kube, v Číne, ale aj v Rusku a Bielorusku. Pri obrovskom životnom tempe veľakrát nevenujeme pozornosť udalostiam vo svete. Svoju pozornosť upriamime na túto problematiku, hlavne keď sa v Európskom parlamente každoročne udeľuje Sacharovova cena.
Som presvedčená, že výchovu a vzdelávanie o ľudských právach je potrebné zodpovednejšie začleniť do školských osnov, aby sa tak zohľadnil význam ľudských práv z hľadiska histórie, ako aj budúcnosti EÚ. Iba vtedy mladí ľudia plne dokážu pochopiť svoju minulosť a položiť základy lepšej budúcnosti.
