Činžovný dom v starom meste, v ktorom takmer 40 rokov bývam, dostal svoju terajšiu podobu ešte v roku 1898. Dnes je vyhlásený za kultúrnu pamiatku a často zobrazovaný na pohľadniciach Bratislavy a kedysi aj na československých bankovkách. Hoci si budova takýto honor zaslúži, lebo je krásna, je, žiaľ, dosť zanedbaná a ošarpaná. Akoby jej chýbal starostlivý správca. Keby jeho pôvodní majitelia, ktorí ho kúpili v roku 1931, neboli deportovaní do koncentračných táborov a ich majetok si neprivlastnili arizátori, dom by vyzeral iste inakšie. Zo zápisnice dr. J. Friča, správcu domu z roku 1948, sa dozvedáme, že všetci vlastníci domu - Leopold Bojnitzer a jeho manželka Helena rod. Burgerová, Karolína Diamantová, rod. Wertheimerová, Ferdinand Lipkowitz a jeho žena Sabina, rod. Wertheimerová a Gizela Fisherová, rod. Bojnitzerová zahynuli, okrem Roberta Lipkowitza , syna Leopolda a Heleny. Ani ten sa však nedočkal spravodlivosti, lebo jeho reštitučný nárok československý štát neuznal. V roku 1961 bol dom zoštátnený a jeho správcom sa stal Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava - Staré mesto.
Na naše veľké prekvapenie, Bytový podnik Bratislava I. v zastúpení Ingrid Ághovou uznal v roku 1991 reštitučný nárok pani Anny Podhorskej, nar. 25. 7. 1936, ako údajne oprávnenej po Alexandrovi Rieckom a Bedrišky Palanovej, nar. 5.10. 1911, ako oprávnenej po Leopoldovi Palanovi, a to vo výške podielu 1/30 a 3/12. Na základe akého titulu tieto dve panie reštituovali časť domu, dodnes nie je jasné. Zrejme si uplatnili nárok ako príbuzné arizátorov, čo je v rozpore s Benešovými dekrétmi a s elementárnou spravodlivosťou.
Na liste vlastníctva však tieto dve reštituentky uvedené nie sú. Údajne preto, lebo vtedajšia pani starostka Zemková, ktorá ich vyhľadala a prekvapila informáciou o ich reštitučnom nároku, ich následne primäla, aby svoj ideálny podiel predali Rádiu Fun Air, spol. s r. o. na Leškovej 6, ktorej spoločníkom bol okrem nej a iných aj Boris Kollár. Menšinový spoluvlastník sa viackrát zmenil, avšak mesto ako väčšinový vlastník si nikdy svoje predkupné právo neuplatnilo. Súčasným vlastníkom podielu 34/120 domu je opäť pôvodná firma, teraz premenovaná na Hviezdoslavovo nám. 11, zrejme aby sa už nikto v tej zamotanej histórii neorientoval. Sídlo zostalo rovnaké - Leškova 6. A jej spoločníkom je opäť Boris Kollár, teraz zastúpený Petrom Struhárom.
My, poctivo platiaci nájomníci v arizovanom a následne falošne reštituovanom dome, usilujeme už 30 rokov o to, aby sa ideálne vlastníctvo zrušilo, aby bolo jasné, čo patrí mestu a čo ľudomilovi Borisovi Kollárovi. Chceme si totiž, tak ako všetci ostatní občania tejto republiky, odkúpiť nájomný byt do osobného vlastníctva a o dom sa riadne starať a postupne ho rekonštruovať. Plán Borisa Kollára bol a je iný, lebo výlučným vlastníkom domu chce byť on. Preto zažaloval mesto, že sa o dom poriadne nestará a žiadal súd, aby prikázal previesť mestský podiel do jeho vlastníctva. Ak by mu dom patril celý, nájomníkov by z neho vyhnal, tak ako sa to stalo v iných prípadoch, byty rekonštruoval a s tučnou maržou predával. Keď však súd rozhodol, že dom rozdelí podľa podielov na reálne časti, takže Borisovi Kollárovi pripadne komerčná časť a mestu všetky byty, odvolal sa. Lenže druhýkrát v tejto veci rozhodovala opäť tá istá sudkyňa, tentokrát podplatená za asistencie Mariána Kočnera a dom prisúdila Kollárovi za podozrivo nízku sumu. Odvolali sme sa a nový sudca na základe ďalších znaleckých posudkov a právnych argumentov rozhodol o reálnej deľbe domu. Kollár sa opäť odvolal, hoci žiaden relevantný argument neuviedol. Predlžuje tak nielen naše trápenie, ale aj chátranie kultúrnej pamiatky. Zrejme predpokladá, že jeho politická a finančná moc mu umožní opäť korumpovať sudcov a celý dom získa do svojho výlučného vlastníctva.
Na billboardoch Kollár tvrdí, že on a jeho strana vedia pomáhať. Ale komu, to už nehovorí. Nám, ani ostatným Staromešťanom, ktorí doplatili na podvodné reštitúcie a ktorým sľuboval postaviť nájomné byty, takisto nepomohol. Naopak, roky nám strpčuje život. A nepomáha ani ostatným občanom Slovenska s výnimkou svojich ľudí, ktorí rozkladajú právny štát. A svojim machizmom, polygamiou a násilím voči ženám pomáha legitimizovať to, čo sa nesmie tolerovať.
A bodka na záver. Málokto tuší, že bývalá starostka pani Zemková, spoločníčka FUN AIR s r. o. v rokoch 2000 – 2004, pokojne býva na Kozej ulici 611/20 presne v tom istom byte, v ktorom kedysi (vtedy Kozia 20/b) býval spolumajiteľ “nášho” domu - Ferdinand Lipkowitz s manželkou Sabinou Lipkowitzovou a synom Ferdinandom.
