Sem-tam sa v Petržalke našli rodičia, doslova nadšenci, ktorí získali minigranty od rôznych organizácií či nadácií, ktoré prispievali na takéto projekty, ale veľa toho nebolo. Ja bývam na Mlynarovičovej ulici, kde sme sa raz dali dokopy viacerí rodičia a podarilo sa nám spraviť z nepoužiteľného ihriska miesto, na ktoré dnes chodia deti s radosťou. Aj na tomto príklade z môjho sídliska som pochopila, že netreba veľa a dá sa tie ihriská obnoviť a zrevitalizovať za relatívne málo peňazí. Preto sme sa celý miestny klub SDKÚ-DS rozhodli, že sa do toho pustíme s tým, že do toho zapojíme aj rodičov, lebo tí najlepšie vedia, čo chcú a čo potrebujú. No a za štyri roky sa nám podarilo takto opraviť 50 ihrísk. Myslím si, že sme jedna z mála mestských častí s takým množstvom obnovených detských ihrísk, ktoré majú čistý piesok, vynovené preliezačky a ktoré sú oplotené, aby sa mamičky nemuseli báť o svoje deti. Teraz je už samozrejme našou úlohou tie ihriská udržiavať a postupne takto obnoviť všetky ihriská v Petržalke.
Ako lekárka rozoberám s rodičmi rôzne témy a keď som raz pýtala, čo deťom v škôlke pečú a varia, tak som sa dozvedela, že viacero jedál nakupujú v supermarketoch, pretože majú už príliš staré, prípadne úplne nefunkčné sporáky. Tak som sa šla pozrieť do jednej z týchto jedální a za jedným zo sporákov som naozaj našla jednu veľkú vypálenú dieru a pochopila som, že to je ďalšia z vecí, ktorá sa tu zanedbala a že ju musíme vyriešiť. Strava je základ nášho zdravia a myslím si, že deti by mali jesť jedlo, ktoré je pripravované priamo v škôlke a nie dovážané kdesi zvonku. Preto sme dali vyhotoviť zoznam škôlok, ktoré potrebujú sporáky, ale aj umývačky riadu a ďalšie veci, ktorý som predložila na zastupiteľstve a som rada, že som medzi poslancami našla podporu. Niečo podobné sme neskôr spravili aj pre základné školy.
A čo je najdôležitejšie pri práci v samospráve?
Poslanec alebo starosta bude problémom rozumieť vtedy, keď sa ide pozrieť priamo na miesto, teda priamo do škôlky, školy, či detské ihrisko. Ďalším príkladom je, že keď som bola v škôlkach a školách v zime, kde kovové okná a dvere pôsobili ako chladič, tak som sa rozhodla, že to takto nemôžem nechať. Nemôže sa predsa stať, že sú peniaze na platy a odmeny pre zamestnancov úradu a povedať, že nie sú na takéto veci. Tak sme s tým začali niečo robiť a dospeli sme k rozhodnutiu znížiť energetickú náročnosť týchto objektov, to v praxi znamená, že sme vymenili okná a zateplili strechy, neskôr aj plášte. Čaká nás však ešte mnoho práce, ale myslím si, že počas ďalších štyroch rokov sa to dá stihnúť.
Sľubovať, že budem dodržiavať zákonom stanovené povinnosti pre samosprávu je podľa mňa scestné. To musí byť predsa samozrejmosť. Ľuďom treba prinášať nové podnety, nové vízie a ja chcem byť ako starostka nositeľom minimálne dvoch takýchto projektov, ktoré by sa mali v Petržalke uskutočniť. Tým prvým by mal byť vlastný futbalový štadión priamo v Petržalke a tým druhým to, že sa natoľko zlepší okolie Draždiaka, že sa stane lákadlom pre Petržalčanov a bude to doslova naša pýcha. Na tom prvom projekte chcem spolupracovať s klubom FC Petržalka 1898 a so Slovenským futbalovým zväzom. Prebehlo už niekoľko rozhovorov a sú už pripravené aj ideové návrhy a dohody. Čo sa týka Draždiaka, existuje skupina ľudí, s ktorou chceme vybudovať chodník pre peších aj pre cyklistov okolo celého jazera, vybudovať kvalitnejšie pláže, dostatok odpadkových košov, lavičiek, chceme aby tam vznikli móla, ktoré by boli na opaľovanie a zároveň by skrášľovali scenériu Draždiaka, mala by tam vzniknúť aj pláž pre rodiny s deťmi s kvalitným pieskom a mnoho ďalších vecí. Skrátka chceme, aby sa stalo z Draždiaka príjemné miesto na oddych bez oplotenia a spoplatnenia. Ak sa mi podaria uskutočniť aspoň tieto dve vízie, budem spokojná a verím, že aj Petržalčania.
Iveta Plšeková, kandidátka na starostku Petržalky
