Dávno vieme, že Čína je krajinou s diktátorským režimom. Potláča menšiny, ich práva, slobody ľudské i skupinové, likviduje a prenasleduje ľudí s odlišným zmýšľaním, svetonázorom, náboženstvom.
Väčšina sveta to vie. Preto by nemalo prekvapiť, že počas olympiády tieto pracovné metódy bude režim Číny používať i voči návštevníkom, športovcom a novinárom.
No západná civilizácia, teda my všetci by sme to nemali automaticky akceptovať. Napriek tomu, že sú naši športovci, návštevníci i novinári veľmi „nažhavení" na olympiádu a sústreďujú sa na svoje výkony, nemali by zabúdať na to základné. O čom olympiáda je.
Čína vložila obrovské množstvo peňazí v investíciách i v ľudskej sile a ume do projektu olympiády, preto neúčasť na olympiáde nie je tým najlepším spôsobom ako vyjadriť náš nesúhlas. Ale nikto na svete nemôže slobodných ľudí nútiť, aby strpeli odpočúvanie, potláčanie osobnej slobody či práva písať o tom, čo sa v Číne denne deje i v súvislosti s olympiádou. Najlepšou formou ako upozorniť svet na to, že Čína porušuje základné princípy olympijského ducha je nezúčastnenie sa na slávnostnom otvorení, ktoré je len komerčnou záležitosťou, nie samotným športovým zápolením. A novinári by to mali napísať. Vytvoriť silnejší tlak priamo z Pekingu, ktorý sa aj neviditeľnými kanálmi dostane k tým, ktorí s týmto režimom bojujú už desiatky rokov. A napovie im, že nie sú sami, že na nich myslíme a konkrétnymi gestami vieme dnes ukázať tým „silným", akí sú v skutočnosti zraniteľní.
Ak sa k bojkotu slávnostného otvorenia pridajú mnohí, bude to viac než akákoľvek rezolúcia či sankcie. I režimy v našich zemepisných šírkach sa postupne rozpadli pod vplyvom myšlienok.
