Keď dáme bokom SNS, ktorá bola a asi aj naďalej bude „špecifická", Euroval rozdelil našu politickú scénu na dve nové zoskupenia: SDKÚ, KDH, Most a Smer na jednej strane a SAS, Obyčajní ľudia a OKS na strane druhej. Naozaj bol Euroval tak silné téma, aby spôsobil zemetrasenie takého rozsahu. Určite nie. Potenciálny konflikt dali parlamentu a najmä pravicovej koalícii do vienka už voľby 2010 so silnou požiadavkou voličov po nových, starými kauzami nepošpinených tvárach. SDKÚ zabodovala s Radičovou, Mostu veľmi pomohla účasť OKS na jej kandidátke a koalícia SAS a Obyčajných ľudí získala nečakaných 12% hlasov. Do parlamentu a do štátnej exekutívy sa legitímne dostalo niekoľko desiatok nových tvári s mandátom snažiť sa o zmenu tváre politiky, ktorú reprezentovali „starí bardi" so všetkými svojimi záväzkami, vzťahmi a strašiakmi z minulosti. Súčasný stav je len odkrytie skutočného stavu a napätia na politickej scéne, ktoré spôsobil vpád nových ľudí do pavučiny vzťahov v exekutíve, ekonomike, súdnictve atď. Dnes tu máme jasne definovaný konflikt a jasne definovaných súperov: starí - mladí (možno lepšie starí - noví). Ilúzia o pokojnej premene politiky sa vytratila. Sme z toho zaskočení a znechutení, ale bola to naša slobodná voľba a znášame len jej dôsledky.
Dnes to vyzerá, že víťaz je jasný. Radičová to už vzdala, OKS je rozložená a SAS a Obyčajní ľudia sú za spolupráce väčšiny médií onálepkovaní ako nezodpovední, protieurópski, populistickí rozbíjači vlastnej vlády. Dennodenne vidíme a počujeme dobre oblečených pánov zo „starých strán", ako s otcovským výrazom vysvetľujú, že s tými novými neskúsenými sa to proste nedá a Slovensko teraz potrebuje aj za cenu „menších" ideologických a morálnych ústupkov najmä pokoj, stabilitu a zodpovednosť.
Slovensko (a nielen ono) určite potrebuje pokoj a stabilitu, ale tú nám v tejto turbulentnej dobe žiadne politické strany nemôžu zaručiť. Na to ako vyzerá zodpovednosť k vlastnému štátu v čase krízy, môžeme mať rôzny pohľad. Zo všetkého najviac však potrebujeme morálku. Veď väčšinu súčasných problémov (aj ekonomických) spôsobili morálne zlyhania, odôvodnené rôznymi „vyššími" záujmami.
V roku 2010 boli „starí" rozdelení na pravých a ľavých a „noví" boli len symbolom zmeny. Dnes „starí" v mojich očiach splynuli do jednej ťažko definovateľnej masy a „noví" dostali konkrétne mená a tváre so svojimi kladmi aj zápormi. Napriek rizikám a averziám, ktoré nové strany a tváre v politike prinášajú, je to jediná cesta, ako narušiť staré väzby. Nevieme či „noví" sú tí lepší, ale zatiaľ nie sú dostatočne spútaní.
