Keď sme odchádzali z Locronanu, rozmýšľal som, či na mňa Quimper zapôsobí inak ako pred niekoľkými rokmi, keď som tam bol prvý raz. Vtedy na mňa pôsobil trochu mdlým dojmom, mestu jednoducho chýbala nejaká iskra, takže ma veľmi nezaujalo. Poviem narovinu, že dejiny sa opakovali. Quimper a ja zrejme spolu neladíme a naďalej sa staviame k sebe pomerne chladne, takmer odmerane.
No objektívne povedané, Quimper nie je škaredé mesto, to by som mu krivdil. Dá sa v ňom nájsť niekoľko pekných a zaujímavých miest, no ako celok nie je podľa môjho gusta. Najkrajšou časťou Quimperu je rozhodne staré mesto v okolí Katedrály sv. Corentina, ktoré si zachovalo stredoveký charakter, aj keď ho už trochu poznačila moderná doba. Katedrála je celkom pekná gotická stavba, ale ani ona nie je veľký zázrak. Je však zaujímavá tým, že je v polovici zalomená a vychýlená doľava, čo si však všimnete až vnútri. Údajne je to tak preto, lebo stavitelia sa chceli vyhnúť kaplnke, ktorú nechceli zbúrať, ale nikto vám nezaručí, že to je skutočný dôvod. Stavba sa začala v roku 1240, ale definitívne bola ukončená až po postavení neogotických veží v roku 1856, dosahujúcich výšku vyše 70 metrov. Katedrála je pomenovaná podľa prvého quimperského biskupa.
Aj keď v centre prevažujú kamenné domy, dá sa tam nájsť zopár pekných hrazdených domov. Nie je ich veľa, ale pozorného diváka dokážu zaujať nejedným detailom, prípadne netradičným alebo dômyselným technickým riešením.
Quimper je známe ako mesto keramiky, fajansy, ktorá sa tam robí už vyše 300 rokov a je zrejme najzámejší a najoceňovanejší produkt tohto mesta. Predáva sa v mnohých obchodoch a bohatý je nielen výber - taniere, misky, vázy, hrnčeky - ale aj vzory. Keby vás to zaujímalo, máte možnosť navštíviť aj múzeum fajansy, ktoré spoznáte na prvý pohľad - ale neprezradím podľa čoho.
Neďaleko katedrály sú zvyšky starobylých hradieb, ktoré zhruba ohraničujú pešiu zónu mesta. Začali sa stavať približne v rovnakom čase ako katedrála, to jest v 13. storočí. Pôvodne boli dlhé asi 1,5 km, no zachovala sa z nich ani nie polovica. Neviem, ako vyzerali kedysi, no zdajú sa mi akési nízke.
Názov mesta Quimper pochádza z bretónskeho sloova kemper, čo znamená sútok. Mesto totiž leží na troch riekach - Steir, Odet a Jet - a prechádzky po ich nábrežiach, najmä popri rieke Odet, patria rozhodne k tomu najkrajšiemu, čo môže mesto ponúknuť. Lemujú ich meštianske domy s pestrofarebnou omietkou a okenicami, no nájdu sa aj zaujímavé stavby pripomínajúce vodné hrady. No a všade sú kvety spestrujúce pohľad na ulice, ale to je už neodlučiteľná súčasť Bretónska.
Po dlhšom prejazde sme zakotvili v Larmor-Plage pod Lorientom, kde sme mali stráviť nasledujúce štyri noci. Kemping bol preplnený, no bol neďaleko mora a hlavne nebol problém dostať sa stadiaľ do Lorientu, kde celý týždeň prebiehal festival keltskej hudby. Cez deň sme mali v pláne robiť výlety do okolia a večer mal každý možnosť odviezť sa do Lorientu a dlho do noci nasávať nielen rôzne bretónske moky, ale aj keltskú hudbu.
Napriek tomu, že Lorient vznikol okolo roku 1666, pôsobí celkom moderným dojmom, lebo počas druhej svetovej vojny bol pri bombardovaní takmer celý zničený. Nachádza sa na južnom pobreží Bretónska a od čias svojho vzniku to bol významný rybársky prístav, no pod jeho vojenský prístav sa podpísal aj Napoleon. Aj dnes tvorí všetko, čo sa točí okolo lodí, významnú súčasť ekonomiky mesta.
No do Lorientu sa nechodí kvôli pamiatkam, lebo tých tam je pramálo a vlastné mesto nie je veľmi zaujímavé. Lorient si však získal prezývku "hlavné mesto keltského sveta" a od roku 1970 sa tam každý rok v auguste koná festival keltskej hudby, ktorý priťahuje návštevníkov a milovníkov tejto hudby z celého sveta. Môžete si tam vypočuť kapely alebo sólistov z Bretónska, Škótska, Írska, Astúrie a Galície (no mal som možnosť vypočuť si aj kapelu z kanadského Newfoundlandu), pričom každý rok je festival venovaný jednej krajine. Tento rok to bolo Škótsko.
S keltskou hudbou sa môžete oboznámiť buď na štadióne, kde prebieha hlavný program (samozrejme za vstupné), alebo zdarma priamo na uliciach alebo v baroch. Neviem, ako to vyzeralo na štadióne, no na uliciach to bola celkom zábava. Páčilo sa mi najmä to, ako sa ľudia spontánne zapájali a schuti si zatancovali pred kapelou.
Okrem kaviarní a reštaurácií boli na brehoch kanála vedúceho do prístavu postavené jednoduché prístrešky, v ktorých boli urobené akési informačné kancelárie, kde boli k dispozícii rôzne materiály o krajinách zúčastnených na festivale (priniesol som si kopu pekných brožúrok o Galícii), no bol tam zároveň aj priestor pre kapely. Mňa celkom zaujali títo mladí ľudia z Astúrie. Samozrejme tam boli aj stánky s občerstvením a široko-ďaleko tam rozvoniavali údené ryby.
Ako som už spomínal, tento rok bol festival venovaný Škótsku, takže malo aj najväčšu halu, kde nielenže vystupovali kapely a sólisti zo Škótska, ale sa tam aj čapovalo škótske pivo a predovšetkým sa tam podávala whisky. K dispozícii však boli aj početné informačné materiály a suveníry. Atmosféra v hale bola úžasná a ukázalo sa, že škótska hudba nie sú len tradičné gajdy.
Gajdy však nie sú len škótskym nástrojom, objavuje sa v hudbe takmer všetkých keltských národov, Bretóncov nevynímajúc. Takže niet divu, že nejedna kapela si zvolila za miesto nácviku na vystúpenie aj parky v blízkosti hlavného diania festivalu, takže by sa dalo s istou nadsádzkou povedať, že Lorient znel hudbou.
Trošku ďalej od centra Lorientu bola vybudovaná Village Solidaire, kde bolo asi 30 stánkov, jednoduchá reštaurácia a dokonca aj bezplatný internet. Aj tam vystupovali hudobníci a táto mladá harfistka a speváčka podala brilantný výkon. Neviem síce, ako sa volá, ale bola fakt dobrá.
Hudba znela v uliciach a na námestiach Lorientu dlho do noci. Niekdy sa vyplatilo zájsť aj do niektorého baru, kde sa dali nájsť väčšinou sólisti, no kapely vystupovali vonku. Väčšinou boli na ulici stolíky so stoličkami, kde si ľudia mohli posedieť, počúvať a niečo popíjať. Okolo nich stáli ďalší ľudia, takže miestami bol problém prejsť ulicou a predrať sa cez davy ľudí pohojdávajúcich sa do taktu hudby.
Festival bol veľmi zaujímavý a rozhodne stálo za to, pobudnúť na ňom aspoň jeden večer. Pre toho, kto obľubuje keltskú hudbu v jej tradičnej aj modernej podobe, je to určite veľký zážitok a navyše má možnosť obohatiť si svoju diskotéku novinkami, ktoré sa možno ani nedostanú do obchodov. Na budúci rok sa bude festival konať od 1. do 10. augusta.
