KAPPADOKIA je územie v strednom Turecku alebo v strednej Anatólii, ak chcete, a patrí medzi najpôsobivejšie lokality v Turecku. Sopečná činnosť a činnosť vody a vetra vytvarovali krajinu do rôznych bizarných tvarov a prechádzať sa v údoliach s kontrastnými farbami bielych skál, zelene a modrej oblohy je veľkým estetickým zážitkom. Nájdu sa však aj pestrofarebné pyramídy a až stometrové ihlany s kamennými čiapočkami. V byzantskej dobe tu vznikli početné kostolíky vytesané do mäkkého tufu, vyzdobené feskami s biblickými výjavmi.
ÜCHISAR je vlastne dedina vytesaná do skaly, z ktorej je prekrásny výhľad do Kappadokie. Celá skala je prevŕtaná chodbami spájajúcimi jednotlivé obydlia a pod ňou sú políčka a pastviny pre dobytok, ovce a kozy. Nemôžu chýbať všadeprítomné holuby, ktoré majú svoje holubníky tiež vyhĺbené v skale.
Tak toto je jeden z asi dvanástich kostolíkov v údolí SOGANLI. Kostolíky sú väčšinou vytesané do stien údolia, no nájdu sa aj takéto samostatne stojace. V mnohých sa dajú obdivovať pekné fresky, no väčšinou sú v biednom stave.
Takto vyzerá sopka HASAN DAG, na ktorú sme si urobili pekný výletík. Neboli sme síce celkom hore, vyšli sme len po prvé snehové polia. Tam sme si oddýchli, pokochali sa, zišli na sneh, vyfotili sme sa a potom sme sa guľovali, ako to býva v Turecku zvykom. Veď to poznáte, koniec koncov.
Kaňonové údolie IHLARA je na jednom konci úzke a vysoké, no postupne sa znižuje a rozširuje. Celým údolím preteká riečka, zhruba v polovici je dedinka Belisirma, kde sa robí ľanový olej. Je tam vraj asi stovka skalných kostolíkov, no ich stav nie je žiadna sláva. Ale nájdu sa tam tiež pekné zvyšky fresiek.
Pohorie ALA DAGLARI s najvyšším štítom Demirkazik (3756 m). Priznám sa, že som tam nebol, lebo som mal problémy s kolenom, a veľmi to ľutujem. Bolo to vraj náročné, lebo to bola takmer dvojdňová túra s nocľahom vysoko v horách. Na druhý deň sa pokračovalo k nevysychajúcemu jazeru, v ktorom sa jedna otužilkyňa aj vykúpala.
