Napriek tomu, že Británia je už bežným cieľom mnohých našich spoluobčanov, Orkneje akosi zostávajú v úzadí ich záujmu. Do Škótska, ktorého sú Orkneje súčasťou, sa väčšinou chodí študovať alebo pracovať, no toto zaujímavé súostrovie poskytuje pramálo možností na uplatnenie. Turistov z našej republiky tam nájdete veľmi skromne, ja som tam napríklad nestretol za tých pár dní nikoho.
Cestovať na Orkneje znamená cestovať v čase niekoľko tisícročí dozadu a nechať na seba pôsobiť isté tajomno. V tomto sa Orkneje trochu podobajú na Írsko, kde stará keltská tradícia s tajuplnými obradmi pôsobí podobným dojmom. Nájdu sa tu kruhy zo stojacich kameňov i zvyšky neolitických dedín. A okrem toho aj pôsobivé pobrežie, kde sa miestami burácanie príboja mieša so škriekaním vtákov.
Zo škótskej pevniny sme sa preplavili trajektom do prístavu St. Margaret´s Hope, ktorý je na hlavnom orknejskom ostrove Mainland a hneď sme sa pobrali ďalej. Cestou sme sa zastavili pri zálive Scapa Flow, známom predovšetkým Churchillovými bariérami, obrannou líniou, ktorá mala počas druhej svetovej vojny slúžiť ako ochrana britského vojnového loďstva pred nemeckými ponorkami. Nákladná stavba sa však ukázala ako neúčinná, o čom doteraz svedčia vraky potopených lodí. Scapa Flow obľubujú najmä potápači, ktorí sa ponárajú k vrakom.
Opodiaľ v Lambholme stojí tzv. talianska kaplnka, ktorú postavili talianski vojnoví zajatci podieľajúci sa na výstavbe bariér. Má zaujímavý polvalcový tvar a vojaci ju urobili z kovového odpadu. Hlavným architektom kaplnky bol Domenico Chiocchietti, ktorý je autorom aj sochy sv. Juraja stojacej pár metrov od kaplnky.
Naša cesta pokračovala ku skupinke stojacich kameňov v Stennes, pozostatku väčšieho kruhu z 12 kameňov z obdobia 3000 - 2500 pred Kr. Dnes môžete obdivovať najmä tri vysoké monolity (najvyšší meria 5,7 m) a dva menšie kamene. Znova sa ukázalo, že to, čo prežilo tisícročia, sotva prežíva moderné časy, lebo farmár McKay bol otrávený z toho, že mu zvedavci chodia po pozemku a v roku 1814 zvalil dva monolity. Znova boli vztýčené až v roku 1913, keď sa lokalita dostala do pozornosti vlády.
Oveľa zaujímavejší je kruh v Brodgare, lebo je oveľa väčší a najmä tam stojí viac kameňov. Okrem toho je dobre vidieť aj kruhová priekopa, šesť metrov široká a 3 metre hlboká, ktorá obkolesovala toto posvätné miesto. Pôvodne tam stálo 60 kameňov a kruh mal priemer 104 metrov. Teraz tam stojí 36 kameňov a jeden je rozštiepený, lebo ho v roku 1980 zasiahol blesk. Tento kruh je asi o 500 rokov mladší ako ten v Stennese a nachádza sa medzi dvoma jazerami.
Po dejinách nasledovala majestátna príroda v Yernaby. Počasie bolo priam úžasné, hoci fúkal studený a silný vietor, no Atlantik sa takto aspoň prejavil vo svojej pôsobivej sile. Mohutné vlny sa trieštili o útesy, more hučalo, penilo sa a vzduch voňal soľou. Od sprievodcu sme dostali lekciu ornitológie, aby sme sa vedeli zorientovať, čo všetko nám lieta nad hlavami a vrieska do uší. Najväčším lákadlom boli pufíni, no na tých sme nemali šťastie aj napriek tomu, že väčšina z nás sa odvážne nakláňala cez okraje útesov a pôsobili na mňa ako nádejní adepti na členstvo v Klube samovrahov.
Keď sme sa dôkladne pokochali krásami pobrežia, zamierili sme znova do vnútrozemia, na lokalitu Skara Brae, zapísanú v kultúrnom dedičstve UNESCO. Ja som na takéto miesta zaťažený, tak som si to vychutnal. Skara Brae je dedinka obývaná v rokoch 3200 - 2200 pred Kr., ktorá sa zachovala vo vynikajúcom stave. Na svetlo božie sa vrátila po silnej búrke v zime roku 1850, kedy vietor a dážď odniesli vrstu zeminy, ktorá túto dedinu ukrývala. Nasledoval archeologický výskum, ktorý obohatil naše poznatky o neolitickom spôsobe života. Skara Brae tvorí skupinka domov s ústredným ohniskom a okolitými miestnosťami, vybavenými kamennými posteľami vo výklenkoch a nájdu sa dokonca aj akési jednoduché skrine.
Neviem síce, ako vyzeralo pobrežie počas aktívneho života Skara Brae, no teraz je od nej pekný výhľad na polkruhovú pláž, ktorá priam láka na oddych. Stačí sa len dobre obliecť, natiahnuť na hlavu čiapku, prípadne dať si šál a rukavice a môžete sa ísť slniť.
