Jedno ale vždy to isté bude, aspoň pre mňa: po Rouen sa veľmi príjemne túla. Mesto je starobylé, nie je veľmi veľké a jeho ulice a uličky skrývajú v sebe veľa pekného, pred čím sa vyplatí postáť, prípadne si aj mierne vykrútiť krk. Kedysi to bolo jedno z najprosperujúcejších miest v stredovekej Európe, čo sa aj odrazilo na jeho výstavbe, takže v meste je množstvo krásnych hrazdených domov, ktoré spestrujú ulice a námestia.
Zrejme každá prehliadka mesta sa začína na tomto námestí (Place du Vieux Marché), kde bola 30. mája 1431 upálená slávna Jana z Arcu, národná hrdinka Francúzska. Jej príbeh je natoľko známy, že hádam ani nemá zmysel pripomínať ho. Navyše bol zvečnený v nespočetných literárnych, výtvarných, hudobných a filmových dielach. Je síce pravda, že niektorí historici prišli k záveru, že namiesto Jany bola upálená celkom iná žena, ale pochybujem, že Rouenčania budú ochotní niečo meniť na zaužívaných faktoch. Námestie pôsobí trochu neusporiadane, lebo na jednej strane sú pekné historické hrazdené domy, no oproti nim stojí moderná tržnica a Kostol sv. Jany z Arcu, takže tieto dve strany námestia sa dosť bijú.
Tento vysoký kríž na okraji námestia označuje miesto, kde stála hranica, na ktorej sa vraj skončil Janin život. Na jej počesť bol vytvorený celý pamätník, ktorý mestská rada schválila už v roku 1922, no slávnostne ho otvoril až v roku 1979 vtedajší francúzsky prezident Giscard d´Estaing, ako o tom svedčí aj memoriálna doska na stene pamätníka, súčasťou ktorého sú očividne aj verejné toalety, aj keď nie som si istý, či je to len náhoda alebo zámer. Verím však, že to prvé.
A presne na tomto mieste, porastenom kvetmi, údajne stála hranica, na ktorej bola Jana z Arcu upálená. Na tabuľke v popredí sa píše, že ide o stredovekú pôdu, a v pozadí je časť tržnice, ktorá spolu s kostolom pôsobí na tomto námestí ako päsť na oko. Aspoň na mňa, možno že niekomu sa to páči.
Kostol sv. Jany z Arcu postavil v roku 1979 architekt Louis Arretche, a dal si za úlohu vytvoriť stavbu, ktorá bude pripomínať plamene z hranice a zároveň aj dávny moreplavecký svet Rouen. Súčasťou kostola sú vitráže pochádzajúce z Kostola sv. Vincenta zo 16. storočia, ktoré boli počas vojny sňaté, aby sa nezničili. Okná sa zachránili, kostol nie, a tak ich Arretche použil pri stavbe nového kostola.
Jedným z najslávnejších symbolov Rouen sa stal dvojstranný orloj, ktorý je na oboch priečeliach renesančnej budovy spojujúcej starú radnicu a strážnu vežu. Mechanizmus orloja pochádza z roku 1389. Návštevníkov Rouen zaujme nielen orloj, ale aj fontána, ktorá bola síce pôvodne vytvorená v roku 1456, no súčasná fontána pochádza z roku 1733.
Jednou z najkrajších sakrálnych stavieb v Rouen je určite kostol opátstva sv. Ouena, stavaného v 14. - 16. storočí. Z vlastného opátstva sa nanešťastie zachovalo len jedno krídlo krížovej chodby, zvyšok padol za obeť stavbe novej radnice, ktorá tesne susedí s kostolom. Ten vyzerá oveľa krajšie zozadu než spredu, lebo priečelie je nové, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Vo výklenku pri vedľajšom vchode je kópia runového kameňa z Dánska. Za kostolom je pekný parčík v anglickom štýle a vedľa neho, za radnicou, je zase klasický francúzsky park s fontánkou, no v oboch sa príjemne sedí a oddychuje.
Staré mesto je spleťou úzkych uličiek s mnohými hrazdenými domami, ktoré svojou pestrofarebnosťou vytvárajú pôsobivú kulisu. Väčšinou sú v dobrom stave a je vidno, že mesto, resp. ich majitelia o ne dbajú. No nájdu sa aj také, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, ako keby stáli už len silou vôle. Stojí však za to nahliadnuť aj do dvorov, ktoré sa skrývajú za bránami a poobdivovať stavebnú techniku dávnych majstrov. Nie sú to však mŕtve stavby, lebo sa v nich buď býva, alebo sú v nich obchodíky či dielničky, ako to často naznačujú vývesné štíty alebo zaujímavé figurálne pútače.
V Pise majú šikmú vežu, v Rouen nájdete šikmý dom - a nie jeden. No ten vľavo sa mi mimoriadne páčil, lebo nebol len šikmý, ale aj prehnutý. Nejde tu však o skreslenie spôsobené širokouhlým objektívom, stačí sa pozrieť na okná, ktoré sú dokonale zvislé. Zaujímavo bol ten dom stavaný aj za rohom, kde vytvoril veľmi pekné zákutie.
Na tomto námestíčku je busta maliara Claudea Moneta, ktorý je s mestom rovnako nerozlučne spojený ako Jana z Arcu, lebo ho preslávil svojimi impresionistickými maľbami katedrály, ktoré vytvoril v rokoch 1892 - 1894. Neviem, kto bustu robil, no Monet sa na nej tvári veľmi nešťastne a smutne.
A toto je už priečelie katedrály, ktoré stvárnil Monet na cykle svojich obrazov, keď skúmal vplyv svetla za rôzneho počasia a v rôzny čas na dojem, akým na neho katedrála pôsobí. Katedrála je prevažne gotická - začala sa stavať v 13. storočí - no keďže jej výstavba sa ťahala až do 19. storočia, miestami sa nájdu aj stavebné prvky z iných období. Uchováva sa v nej srdce anglického kráľa Richarda Levie srdce a v rokoch 1876 - 1880 to vraj bola so 151 metrami najvyššia budova na svete. Katedrála bola v roku 1944 bombardovaná a utrpela niekoľko priamych zásahov.
Nová radnica sa nachádza hneď vedľa kostola opátstva sv. Ouena na mieste bývalého opátstva, ako som už spomínal. Pred radnicou stojí od roku 1865 socha Napoleona I., čo je jediná jazdecká socha v meste. Jej autor, sochár Vital Dubray, na ňu použil delá ukoristené v bitke pri Slavkove. Ako nejedna úradná a vládna budova, aj táto radnica pôsobí síce monumentálnym, no zároveň aj dosť chladným dojmom.
Počas prehliadky mesta skôr či neskôr natrafíte na krásnu budovu justičného paláca z roku 1499, ktorá sa po druhej svetovej vojne podrobila dôkladnej rekonštrukcii, pretože počas vojny značne utrpela. Na nádvorie paláca je možné ísť, no najprv sa musíte nechať prehliadnuť policajtmi. Trvá to však krátko a rozhodne stojí za to vidieť zblízka nádherne vyšperkované priečelie s početnými fiálami a prepracovanými ozdobami, ktoré chtiac-nechtiac vzbudzujú rešpekt nielen pred zručnosťou dávnych majstrov, ale aj pred ich trpezlivosťou.
