Bad Nauheim leží severne od Frankfurtu nad Mohanom, kde sa minulý týždeň konal medzinárodný veľtrh vykurovacej techniky, na ktorý nás pozvali naši nemeckí partneri. Boli sme tam aj pred dvoma rokmi, no program sme mali taký nabitý, že na prehliadku Nauheimu nebol čas. V deň príchodu sme mali síce trochu času navštíviť neďalekú krytú plaváreň, ktorá je neďaleko Sport Hotela, v ktorom sme boli ubytovaní aj teraz, no do mesta sme sa nedostali. Sport Hotel je moderný športovo-ubytovací komplex na okraji mesta, kde majú hostia i domáci k dispozícii šesť tenisových kurtov, dva squashové kurty, masérov aj predajňu športových potrieb. Plaváreň Usa-Wellness je od hotela čo by kameňom dohodil a jej návšteva stojí za to. Veľký bazén, v ktorom vám každú polhodinu nasimulujú desaťminútové vlnenie, vonkajší bazén, nudabazén, solárka, bar...
Tentoraz sme však stihli zájsť aj do mesta. Ako prezrádza názov, Bad Nauheim je kúpeľné mesto a ako sa ukázalo, celkom známe. Počas prechádzky som si uvedomil, že zrejme všetky kúpeľné mestá majú nejaký spoločný menovateľ, lebo mnohé budovy mi pripomínali Piešťany.
Kúpeľníctvo má v meste 150-ročnú tradíciu a sústredí sa najmä okolo bývalého žriedla. V meste prevláda secesia a jej stopy nájdete na mnohých domoch. Kúpeľný areál je pomerne rozľahlý a pýši sa pekným parkom lemovaným záhonmi, živými plotmi a zvláštne upravenými stromami.
Na jar alebo v lete je tento areál určite oveľa krajší ako na konci zimy, najmä keď je v bazénoch napustená voda, stromy sú olistené a rozkvitnuté kvety hýria farbami. No aj teraz bola prechádzka po kúpeľoch zaujímavá.
Aj samotný stred mestečka mal čo ponúknuť. Napríklad kostol ruskej pravoslávnej cirkvi, v ktorom sa konajú bohoslužby v ruštine.
Nemecké mestečko bez hrazdených domov by hádam ani nebolo nemeckým mestečkom. Miestami tvorili celú kolóniu, no našli sme ich roztrúsené po celom jadre. Hrady neboli len čierne alebo tmavohnedé, ako býva zvykom, no dosť často sme sa stretávali aj s červenými hradami, navyše zdobenými vyrezávanými ornamentmi.
Prvé veľké prekvapenie nás čakalo neďaleko kúpeľného areálu, z ktorého sme vyšli na Námestie Elvisa Presleyho. Ako sme sa dozvedeli z informačnej tabule, Presley slúžil ako vojak v neďalekom Friedbergu, a to od 1. októbra 1958 do 2. marca 1960. Pôvodne býval aj s otcom, starou mamou a dvoma gorilami (= telesnými strážcami) v Hilberts Parkhotel, skadiaľ sa po piatich dňoch presťahovali do Hotela Grunewald, kde Presley obsadil izbu č. 10. Keby ste mali chuť, môžete sa tam ubytovať, je to možné. Z hotela sa potom 3. februára 1960 presťahoval do domu na Goethestraße č. 14, kde býval až do odchodu domov.
Na jednom konci námestia stojí takýto pamätník, ktorý však skôr pripomína pomník, najmä keď je takto obložený kvetmi. Ako však vieme, Presley v Bad Nauheime nezomrel, na to si ešte niekoľko rokov počkal.
Mesto žije Elvisom Presleym. Každá reklama je dobrá, a tak aj Hotel Grunewald nielen oznamuje, že tam Elvis býval, no aj tvrdí, že sa tam môžete cítiť tak dobre ako Elvis Presley so svojou rodinou v rokoch 1958 - 1959.
Mestská radnica nie je škaredá, skôr naopak, no nie je zase až tak extra výnimočná. Teda kým si na nej nevšimnete túto tabuľu, na ktorej stojí, že pôvodne tam bola v rokoch 1869 - 1902 základná škola, do ktorej chodil v roku 1891 aj deväťročný Franklin Delano Roosevelt, bývalý prezident USA v rokoch 1933 - 1945. Malý Franklin sprevádzal vtedy svojich rodičov, ktorí sa liečili v kúpeľoch.
Elvis Presley a Franklin D. Roosevelt však neboli jediní známi ľudia, ktorí navštívili Bad Nauheim. Bol tam Otto von Bismarck (1859), Karl May (1904), Richard Strauss (1907), Albert Einstein (1920), Rabindranát Thákur (1926), Erich Kästner (1929), Anvar Sadat (1960), Michael Schumacher (2001) i Marián Pochylý (2005, 2007).
