Tak sa teda vydajme na cestu po trase Trnava - Brno - Praha - Plzeň - Nemecko a ráno sa zobúdzame už vo Francúzsku, konkrétne v pohorí Vogézy pri jazere Lac Blanc. Vogézy vznikli hercýnskym vrásnením v prvohorách a my sme sa pohybovali po ich severnom okraji, modelovanom ľadovcami. Lac Blanc a neďaleké jazero Lac Noir patria medzi karové jazerá hradené morénami. Majú rôznu nadmorskú výšku (1057, resp. 950 m), preto sú zapojené do hydroenergetického systému s prečerpávajúcou elektrárňou, ktorý poznamenal ich prírodný ráz a hlavne spôsobuje kolísanie ich hladín. Z tohto dôvodu sa v jazerách neodporúča kúpanie ani člnkovanie. Nezalesnené a žulové steny karov s charakteristickou krovitou a bylinnou vegetáciou patria k botanicky najcennejším partiám celého pohoria. Aby som vás trochu poučil, tak kar je vlastne ľadovcový kotol polkruhovitého tvaru, uzatvárajúci niekdajšie ľadovcové splazy, stekajúce z hrebeňov veľhôr dolu ľadovcovými dolinami. Kar má výrazné strmé steny a ploché dno. Zvyčajne je v doline ohraničený prahom, za ktorým sa skrýva karové jazero. Kary sú formované činnosťou vysokohorských ľadovcov.
My sme si urobili vychádzku na vrchol hory, ktorá sa týči nad oboma jazerami, aby sme si ich prezreli pekne z výšky a hlavne rozhýbali kĺby stuhnuté po celonočnej jazde. Okolie jazier je významným turistickým strediskom, lebo z výšky bolo vidieť početné chaty a časom sa pri Lac Blanc nahromadilo dosť áut s výletníkmi.
Toto je pre zmenu pohľad na Lac Noir, ktoré je menšie a nie je vsadené do takého pekného prostredia ako jeho biely proťajšok. V jeho zadnej časti si môžete všimnúť betónovú hrádzu tvoriacu súčasť prečerpávajúcej elektrárne.
Hory a jazerá sme potom vymenili za mesto, konkrétne Colmar. Tak to je mestečko presne podľa môjho vkusu - malebné staré jadro, úzke uličky lemované hrazdenými domami so zaujímavými detailami, atmosféra stredoveku, všakovaké vône z reštaurácií a kaviarničiek.
Najpôvabnejšom časťou mesta - aspoň podľa mňa - sú Malé Benátky, čo je vlastne štvrť mesta rozprestierajúca sa pri vodných kanáloch. Opäť početné hrazdené domy, bohatá kvetinová výzdoba, množstvo zelene, ľudia spokojne posedávajúci a vychutnávajúci si teplý slnečný deň. Len ja lietam ako splašený, aby som stihol uvidieť čo najviac a nasať atmosféru mesta, v ktorej prevláda nemecký gotický a ranorenesančný štýl. V Colmare pôsobili maliari Schöngauer a Grünewald a počas jeho návštevy môžete navštíviť Bartholdiho múzeum (Bartholdi postavil Sochu Slobody, ktorá stojí v New Yorku).
No Colmar nie je len zachovaný stredovek. V tesnom susedstve historického jadra sa rozprestierajú nové štvrte, ktoré naznačujú, že mesto žije aj moderným životom. Na niekoho by to možno pôsobilo ako päsť na oko, no mne sa tá symbióza videla celkom prirodzená. A aby som nezabudol, Colmaru sa hovorí "hlavné mesto alsaského vína".
Z Colmaru sme sa potom dlhokánskym skokom presunuli k mestu Vichy, kde sme prenocovali. Vlastné Vichy sme nenavštívili, lebo pršalo, no na chvíľku sme sa zastavili pri vraj najznámejšom minerálnom prameni v meste, aby sme si nabrali vodu. Vichy patrí medzi významné francúzske kúpeľné mestá (liečila sa tu aj Napoleonova matka), no z dejím určite viete, že tu v rokoch 1940 - 1944 sídlila vláda slobodného Francúzska. Dôvody boli údajne dva: relatívna blízkosť k Parížu a vtedajšia druhá najväčšia hotelová kapacita v krajine.
A to sme už v oblasti Auvergne, ktoré horopisne patrí do Centrálneho masívu a pýši sa zaujímavým komplexom vulkanických tvarov, ktorý je vraj najdokonalejší a najrozsiahlejší v celej kontinentálnej Európe. Aj tu sa v prvohorách vybúrilo hercýnske vrásnenie, no v treťohorách sa pod vplyvom tlaku vrásniacich Álp krajina rozbila a jednotlivé časti sa zdvihli alebo poklesli. Podľa mohutných zlomov tu nastala aj rozsiahla sopečná činnosť.
Ako prvé sme sa boli pozrieť na maarové jazero Gour de Tazenat. Priznám sa, že medzi Lac Blanc a Tazenatom som nevidel rozdiel. Jednoducho veľká jama plná vody. No odovzdám vám nadobudnuté vedomosti. Maary sú depresie vytvorené prerazením staršieho nadložia (často nevulkanického pôvodu) explozívnou činnosťou nahromadených sopečných plynov v prívodnom kanáli (sopúchu). Vplyvom explózie sú vzniknuté, najčastejšie kruhové, depresie navyše obkolesené rôzne veľkým valom z vyvrhnutých hmôt a sú zaliate povrchovými vodami. To pozeráte, aký som múdry :-)
Gour de Tazenat má plochu 35 ha, hĺbku 66 m a jeho priemer sa pohybuje okolo 700 m. Najvyší val je na západe a najnižší na východe. Z celkove 10 maarových alebo zmiešaných maarovo-kráterových jazier v Auvergne patrá k tvarovo najdokonalejším.
V druhej časti okrem iného vystúpime na dve sopky a znova si prehĺbite svoje vedomosti z geomorfológie. Teda ak som vás týmto odborným výkladom totálne neotrávil...
